V posledných rokoch sa nositeľné technológie stali prirodzenou súčasťou našich životov. Smart hodinky, fitness náramky, smart prstene a podobné kúsky sú dnes úplnou samozrejmosťou. Skutočne však dokážu všetko to, čo ich výrobcovia sľubujú? Výskumníci sa pozreli na to, či smart hodinky naozaj merajú hladinu stresu.
Výsledky môžu sklamať nadšencov smart technológií. Zároveň sa tu však objavil aj kritický text, ktorý autorom štúdie vyčíta kritickú chybu v dizajne celého výskumu, čo môže jeho výsledky robiť irelevantnými.
Smart hodinky nás zavádzajú?
Výskum uverejnený v Journal of Psychopathology and Clinical Science prišiel k záveru, že smart zariadenia nedokážu spoľahlivo odmerať mieru stresu napriek tomu, že pre mnohé z nich je táto funkcia dnes už samozrejmosťou.
Výskumu sa zúčastnilo 800 mladých dospelých, ktorí používali náramok Garmin vivosmart 4. Počas troch mesiacov mali za úlohu štyrikrát denne si zapisovať svoju mieru stresu, vyčerpania a únavy. Vedci nenašli žiadnu významnú koreláciu medzi mierou stresu, ktorú uvádzali smart hodinky a mierou stresu, ktorú deklarovali participanti výskumu.

Jeden z výskumníkov Eiko Fried sa pre Guardian vyjadril nasledovne: „Nie je to pre nás prekvapenie, pretože hodinky merajú srdcovú frekvenciu a srdcová frekvencia nemá veľa spoločného s emóciou, ktorú prežívaš – stúpa aj pri se*uálnom vzrušení alebo radostných zážitkoch.“
Pri hodnote vyčerpanie merané hodnoty mierne korelovali s tým, čo uviedli participanti. Z výsledkov vyplýva, že spánok, respektívne jeho nedostatok, dokáže náramok odmerať pomerne spoľahlivo.
Dá sa vôbec merať stres?
Odborníci sa dlhé roky pokúšajú odsledovať fyziologické procesy, ktoré by spoľahlivo zodpovedali emocionálnemu prežívaniu. Merať emócie ľudí na základe fyzických ukazovateľov je však nesmierne náročné, či dokonca nemožné. Práve z toho dôvodu, ktorý Fried uviedol – z fyziologického pohľadu nie je veľký rozdiel medzi strachom a radosťou. Dá sa merať intenzita reakcie, avšak nie to, či má pozitívne alebo negatívne zafarbenie.

„Buďte opatrní a nežite podľa svojich smart hodiniek – je to spotrebná elektronika, nie medicínske vybavenie,“ upozorňuje Fried. Vedec uviedol, že k štúdií ho inšpiroval vlastný zážitok. Jeho smart náramok Garmin mu signalizoval, že je vystresovaný počas toho, ako cvičil v posilňovni, rovnako ako vtedy, keď po dlhom čase s nadšením hovoril s priateľom, ktorého dlho nevidel.
Kritika
Matt Evans z webu Techradar výskumnú prácu kritizuje a tvrdí, že vedci sa dopustili závažnej chyby. Ako dlhoročný recenzent smart hodiniek je presvedčený, že výskumníci sledovali nesprávny parameter. Podľa Evansa fitness náramky či smart hodinky nemerajú stres psychologický, ale stres fyziologický.
V slovenčine by sa teda dalo povedať, že tieto zariadenia nemerajú stres (mentálny), ale skôr záťaž organizmu. Zmätok nastal zrejme preto, že v angličtine sa používa slovo „stress“ vo viacerých významoch.

Smart hodinky teda podľa Evansa skutočne nedokážu merať psychický stres, ale nikdy to ich výrobcovia ani netvrdili. Teda aspoň Garmin. Podľa tohto výrobcu zariadenie meria fyziologickú záťaž, ktorá vyjadruje, ako si telo dokáže poradiť s rôznymi typmi stresorov ako náročné cvičenie či nedostatok spánku.
Neplatí to však pre všetky značky. Ak otvoríme aplikáciu Xiaomi Mi Fitness, tak pri položke stres nájdeme vysvetlenie, že „miera stresu odráža psychickú záťaž“. Skóre pre stres je na Xiaomi zariadeniach vypočítaná na základe variability srdcového tepu – dobe medzi jednotlivými údermi srdca a fyzickej aktivite nositeľa.
Od smart zariadení zatiaľ nemôžeme očakávať, že budú vedieť čítať naše emócie. Pomocou rôznych meraných veličín nám však môžu dodať informácie, ktorú poslúžia ako varovný signál. Sledovaním reakcií svojho tela človek dokáže zistiť, kde sú jeho limity a v prípade, že sa blíži ku kritickej hranici vie, že musí zmeniť životosprávu.