Wikipédia
Mýtus: Koncentračné tábory boli vlastne iba zberné tábory.
Vedel si, že v čase druhej svetovej vojny za pôsobenia nacistov existoval v Chorvátsku koncentračný tábor, v ktorom zomrelo asi 100-tisíc väzňov? Ak áno, si dobre informovaný. No ak si si ako rodený Chorvát chcel v minulosti zistiť o tomto „Osvienčime na Balkáne“ viac, pravdepodobne si sa dozvedel, že to tábor Jasenovac bol len „zberný tábor“, ktorý slúžil na ubytovanie nepriateľov štátu.
Ako sa píše na stránke Balkan Transitional Justice v článku z roku 2018, chorvátska Wikipédia obsahovala viacero faktických chýb. Mnohé fakty o druhej svetovej vojne vynechali a zároveň tie, ktoré nezamlčali, neboli podložené dostatočne hodnovernými akademickými odkazmi. Napríklad aj Osvienčim tu označujú ako „zberný tábor Osvienčim“.
Historik na Fakulte humanitných a sociálnych štúdií v Záhrebe Hrvoje Klasić pre médium Balkan Investigative Reporting Network (BIRN) povedal, že „existuje veľký rozdiel“ medzi anglickou a chorvátskou Wikipédiou. Zatiaľ čo článok o tábore Jasenovac v angličtine má 187 referenčných poznámok spolu s 37 odkazmi na knihy a dvoma na akademické články, chorvátska verzia má 57 referenčných poznámok – pričom veľké množstvo pochádza z pravicových médií a súkromných blogov – a len tri knihy.
BIRN požiadal správcov chorvátskej Wikipédie o komentár, ale nedostal žiadnu odpoveď. Napriek tomu, že chorvátska Wikipédia patrí pod značku Wikimedia Foundation Inc., správcami tejto národnej domény sú dobrovoľníci.
Atómové bomby
Mýtus: Atómové bomby padajúce na Hirošimu a Nagasaki zabili oveľa viac ľudí ako „tradičné“ bombardovacie.
Útok na Hirošimu si vyžiadal 90- až 146-tisíc obetí, pri výbuchu v Nagasaki zomrelo až 80-tisíc ľudí. Patria tieto útoky medzi tie najničivejšie z druhej svetovej vojny? Áno. Bol to nový, desivý spôsob, akým zomrelo veľa ľudí? Áno. Vyžiadali si atómové útoky na tieto japonské mestá podstatne viac mŕtvych ako iné bombové útoky? Vôbec nie.
Keď porovnáte obrázky Tokia, Hirošimy a Nagasaki po ich útokoch, ťažko by ste ich rozlíšili. Bombardovanie Tokia z 10. marca 1945 malo za následok viac ako 90-tisíc úmrtí, možno dokonca viac ako 100-tisíc. Viac ako milión civilistov zostalo bez domova.
Toto číslo presahuje celkový počet úmrtí v Nagasaki a dokonca môže byť aj vyššie ako množstvo zasiahnutých „cieľov“ v Hirošime. Nehovoriac o tom, že ani v jednom prípade nie je možné úplne presne odhadnúť množstvo úmrtí. Hoci úsvit atómového veku bol určite monumentálnym a strašným krokom vo vedení vojny, hodnotiť ho ako jednoznačne najničivejší je do istej miery prehnaný mýtus.
Einstein
Mýtus: Albert Einstein bol slabý v matematike a prírodných vedách.
Koľkokrát ste už počuli túto otrepanú pesničku? Učitelia to zvyknú hovoriť, keď študent nerozumie učivu alebo v teste úplne nebodoval. No používajú to nesprávne. Prečo? Lebo je to nepravdivé. Albert Einstein bol výnimočným študentom, skutočným majstrom presne v tých predmetoch, v ktorých by si očakával, že bude excelovať.
Už keď mal 11 rokov, čítal knihy o fyzike určené pre vysoké školy. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by v testoch dosiahol niečo iné ako najlepšie hodnotenia. Takže, prepáčte, Einstein bol naozaj génius. Ale nebojte sa, taký Mark Zuckerberg, Bill Gates či Steve Jobs nedokončili vysokú školu. Takže, netrápte sa. Všetko, čo potrebujete, je špičkový nápad za niekoľko miliárd dolárov.
