Jeho popularite paradoxne pomohlo, že mu množstvo ľudí vôbec nerozumelo. Donnie Darko mieša duševnú chorobu, osud, paralelný vesmír a cestovanie v čase bez jasného vysvetlenia pravidiel. Divák sa preto musí sám rozhodnúť, či je Donnie záchrancom sveta, psychicky chorým tínedžerom alebo oboma súčasne.
Práve v tomto priestore medzi vysvetlením a pocitom vznikol jeho kult. Frank nie je desivý iba pre svoj kostým králika, ale najmä preto, že netušíme, či Donnieho vedie k záchrane sveta alebo k sebazničeniu. Režisérska verzia z roku 2004 síce lepšie objasnila cestovanie v čase, mnohým však pripadala menej pôsobivá, pretože záhadu začala meniť na návod. Donnie Darko jednoducho najlepšie funguje vtedy, keď mu nerozumieme úplne, no napriek tomu cítime, že dáva zvláštnym spôsobom zmysel.
2. Mullholland Drive
David Lynch patril k najoriginálnejším tvorcom, akého svetový film poznal. Dokonca aj vyššie spomínaný Stanley Kubrick istý čas hovoril, že jeho prvá snímka Eraserhead patrí k tomu najlepšiemu, čo kedy videl. Lynchova tvorba však nemusí každému sadnúť.
Ide o surrealistické diela plné snovej atmosféry, (ne)logiky a ojedinelých momentov, ktoré sa vymykajú zákonom bežného filmu. Lynch nás, bohužiaľ, opustil ešte začiatkom minulého roku, pričom za sebou zanechal veľkolepé dielo, lámajúce hlavu nejednému divákovi.
Medzi jeho najznámejšie snímky patrí napríklad Indland Empire, Lost Highway, Modrý zamat alebo Mullholland Drive. Ak sa smieme vyjadriť – prvé tri spomenuté snímky sú podľa nás oveľa ťažšie na pochopenie než Mullholland Drive. Na rozdiel od ostatných snímok dáva film z roku 2001 už od svojho začiatku kopu náznakov, o čo vlastne ide. Popritom dostávame kopu ikonických a temných scén, ktoré prichádzajú akoby z ničoho nič.
Samozrejme, nejdeme sa chváliť tým, že sme snímku pochopili hneď na prvé pozretie, stále sa v nej nachádza kopa motívov hodných na hlbšie preskúmanie, no určite by sme ju nezaradzovali tak vysoko na zoznam nepochopených filmov.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneSen sa tu mieša s realitou, a keď už to vyzerá, že sme dostali rozuzlenie a pochopili sme, Lynch nás ovalí ďalším netradičným obrazom a symbolom, ktorý posúva túto snímku do ďalšej roviny. Tých je vo filme viac než dosť, čo pravdepodobne na divákov pôsobí značne mätúco.
1. Tenet
monaloN s ťäps ems A – A sme späť s Nolanom. Ak si videl jeho film Tenet, hádam tejto referencii rozumieš. Nolan sa v ňom naplno oddal svojej záľube v komplikovaných konceptoch a na jednom z nich postavil celé rozprávanie. Pre nezasvätených: slovo Tenet je palindróm, čiže sa číta rovnako spredu aj odzadu.
Podobný princíp využíva aj samotný film. Jeho postavy dokážu obrátiť entropiu predmetov, javov, ale aj seba samých, a tak sa voči okolitému svetu pohybujú opačným smerom v čase. Pre invertovaného človeka plynie jeho vlastná existencia normálne, všetko ostatné však vníma reverzne – a svet zároveň rovnakým reverzným spôsobom vníma jeho. Motá sa ti už hlava?
Nolan taktiež zahodil typického hlavného hrdinu von oknom a postavil film na bezmennom protagonistovi, s ktorým mnohí ľudia nevedeli súcitiť. Tu sa opäť prejavila jeho láska k Jamesovi Bondovi, ktorého jednoducho zaobalil do sci-fi konceptu. Najviac ale divákom prekážal samotný koncept, na ktorom stojí celý film. Snímka sa síce snaží všetko vysvetliť a viesť diváka za ruku, no ani to veľakrát nestačí.
My sa musíme priznať – Tenet pokladáme za Nolanov najlepší film, nie v tom zmysle, že by bol objektívne najkvalitnejšie spravený, ale že je to rýdzi Nolan so všetkými jeho nedokonalosťami a prednosťami v extravagantnej a neostýchavej forme – a s najoriginálnejším soundtrackom, aký kedy jeho filmy mali.
