Je život na Marse reálnou predstavou blízkej budúcnosti? Stane sa domovom ľudstva? Aj keď nám môžu tieto otázky prísť ako námet na sci-fi, možno sa čoskoro stanú tvrdou realitou. Faktom je, že svetové mocnosti plánujú v blízkej dobe uskutočniť hneď niekoľko misií k červenej planéte. Mars je v dnešnej dobe považovaný za centrum pozornosti v prípade presunu ľudstva na inú planétu.
Môže však niečo také vyjsť? Celý zástup vedcov upozorňuje, že ľuďom sa na Marse vôbec nemusí dariť. O príchod na červenú planétu sa snažíme už približne od 60. rokov minulého storočia. Pôvodne medzi sebou súperili, prostredníctvom robotických misií, najmä NASA a Sovietsky zväz. Zlom následne nastal zo strany amerických roverov ako napr. Opportunity či Perseverance.
Na Marse tieto prístroje hľadajú dôkazy o akomkoľvek mimozemskom živote. V posledných rokoch sa však cieľ misií zmenil. Aktuálne prichádza na rad snaha dopraviť na planétu ľudskú posádku. Aj keď aktuálne vyhliadky so sebou neprinášajú pozitívne správy, vízie sú stále veľmi ambiciózne. Čaká ľudstvo život na Marse? A ak áno, kedy sa tak udeje? A kto bude za tento skutok ako prvý zodpovedný?
Život na Marse ako dobrodružstvo vo vesmíre
Myšlienky o výletoch do vesmíru sú tu s nami už dlho. A prakticky rovnaký čas čelia zástancovia týchto myšlienok obrovskej kritike. Mnohí ich totiž stále označujú za výplody bujnej fantázie. Všetko však zmenil rok 1969. Počas Misie Apollo 11 známa trojica astronautov Neil Armstrong, Buzz Aldrin a Michael Collins prileteli na Mesiac, kde prvý menovaný vyriekol najznámejší citát v dejinách ľudstva.
„Je to malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo.“
Ľudia po celom svete sledovali daný moment na televíznych obrazovkách či počúvali reportérov cez rádioprijímače. Americký program Apollo však po pár rokoch od úspešného pristátia skončil (1961 – 1972). Od tohto historického momentu ubehli už desiatky rokov a výhľad na vesmírne cestovanie ľudí dnes hľadí omnoho ďalej.
Cieľom vesmírnych dobrodruhov už nie je len Mesiac, ale Mars. Dôvodov, prečo by sa ľudstvo malo vydať smerom na Mars, je dnes neúrekom. V prvom rade ide o jeden z najväčších vedeckých prínosov pre život ľudstva ako taký. Výskum by priniesol množstvo poznatkov o vzniku planéty či možnosti života mimo Zeme. Na Marse by sa dalo navyše testovať aj množstvo nových technológií.
Účasť ľudí na výskume Marsu je údajne tiež nevyhnutná. Uvádza sa, že robotické vozidlá nie sú dostatočne kreatívne tak ako ľudský faktor. Taktiež mnohí odborníci polemizujú o životnosti Zeme, a tak odkazujú na osídlenie nových planét. Červená planéta by sa v prípade nevyhnutnej hrozby mohla stať náhradným domovom pre život ľudstva ako ho dnes poznáme.
Príliš veľa problémov, ktoré nám zatiaľ nevyhovujú
Astronautom na Marse hrozí množstvo rizík, ktoré ohrozujú ich zdravie, napr. nízka gravitácia môže viesť postupom času k svalovej atrofii. Ďalším dôležitým problémom je „ponorková choroba“. Psychické problémy sú často horšie ako tie fyzické. Astronauti sa počas misie ocitnú niekoľko dlhých rokov bez prítomnosti iných ľudí, čo si možno ani len nedokážeme predstaviť.
Stres, ktorý plynie z uvedomenia si diaľky a najbližšej pomoci, patrí taktiež k hrozivým faktorom. Riziko potenciálnych konfliktov medzi posádkou tak nemožno brať na ľahkú váhu. Ďalej sú to technologické poruchy, ktoré môžu znemožniť misiu, alebo environmentálne hrozby zo strany Marsu. Americký astrofyzik, spisovateľ a filozof Adam Becker označuje Mars ako hrozné miesto.
Podľa jeho názoru by človek zomrel strašnou sm*ťou. Pôda Marsu je totiž vysoko jedovatá, všadeprítomná radiácia by človeku bezpochyby spôsobila rakovinu, ak by sa po planéte prechádzal príliš dlho. Netreba zabudnúť na fakt, že Mars zasahujú asteroidy omnoho častejšie ako planétu Zem. Becker tiež uvádza, že problémom môže byť, že Mars nemá vybudovanú biosféru.
Ľudstvo v tejto fáze by nemalo čo dýchať a už vôbec čo jesť. Ak by sa človek skúsil prechádzať po Marse bez skafandra, okamžite by sa udusil, zatiaľ čo jazyk by uvarili vlastné sliny. Adam Becker pritom nie je jediným odborníkom, ktorý prichádza s podobnými tvrdeniami. Otázne teda tiež zostáva, ako prežiť na Marse bez toho, aby človek takmer okamžite zomrel (možno aj po návrate).
Život mimo Zeme?
To, čo je prioritou pri doprave vzoriek z Marsu na Zem, je ochrana našej planéty. Ako uvádza český astronóm Pavel Suchan z Astronomického ústavu Akadémie věd, je dôležité, aby ľudia nepriniesli na Mars niečo, čo tam nepatrí, a naopak, aby sme z Marsu nepriniesli na Zem niečo, čo by sme nedokázali ovládať. Aj tento vedec pripúšťa, že výskum Marsu môže priniesť celý zástup dôležitých poznatkov.
K tým najzásadnejším poznatkom patrí predovšetkým potvrdenie života mimo Zeme. Najväčšie úspechy môžeme dosiahnuť až po tom, ako sa k Marsu priblíži ľudská posádka. Nech túto misiu zabezpečí ktokoľvek, už navždy sa zapíše do ľudských dejín. Podľa Pavla Suchana na Marse život s najväčšou pravdepodobnosťou je. Ide však o život v podobe mikroorganizmov.
A práve preto je podľa Dušana Majera, českého popularizátora vedy, nutné pracovať so vzorkami z Marsu podobne ako pri práci so vzorkami vírusov podobných Ebole. V takom prípade ľudia pracujú so vzorkami v špeciálnych skafandroch, v miestnostiach s negatívnym tlakom a všetko sa sterilizuje, aby nič neuniklo. Pri práci so vzorkami z Marsu však bude potrebné dbať aj na to, aby sa ani okolie nekontaminovalo.
Najväčším problémom misie na Mars je však kozmické žiarenie. Silu, ktorou pôsobí, doposiaľ nie sme schopní napodobniť na Zemi. Práve štúdium kozmického žiarenia na zdravie ľudí môže byť v budúcnosti kľúčom k prekonávaniu aj dlhších vzdialeností, pričom môže tiež vyriešiť otázku, ako bude vyzerať život na inej planéte.
