Stratený kamarát aj desivá bitka
Vyzerá to tak, že ľudia sa na Silvestra strácajú jedna radosť. Šimon nám opísal, ako s kamarátmi hľadal strateného parťáka: „Na druhý deň po silvestrovskom výjazde do mesta sme hľadali strateného kamaráta. Už bolo svetlo, mrzlo, na cestách zamrznuté blato. Nevedeli sme o ňom nič, len to, že ho videli, ako z krčmy odchádza smerom k cintorínu.“
„Po hodine hľadania sme ho napokon našli na najmenej očakávanom mieste – v jarku na cintoríne. Žil, ale pravdepodobne toho priveľa vypil, lebo mal na sebe uniknuté tekutiny zo všetkých troch otvorov tela,“ dodal nečakane Šimon. Kamošovi, samozrejme, pomohli, no nebolo to nič príjemné.
Nie je tajomstvom, že istých jedincov alkohol podnecuje k násiliu. Dvadsaťosemročný Juro to videl na vlastné oči: „Na Silvestra som zažil extrémnu bitku. Bolo asi pol druhej v noci, vo vzduchu bolo cítiť ešte smrad z ohňostrojov. Sedeli sme na verande jedného podniku, bola celkom zima, ale ľudia boli v dobrej nálade. Popíjali sme pivo s nejakou bandou a zrazu sa medzi dvomi známymi chlapmi z mesta strhol ma*aker.„
„Začalo to tichými urážkami a narážkami, no z ničoho nič zrazu jeden z nich zobral krígeľ piva a tresol ho tomu druhému do hlavy. Ten druhý sa potom postavil, zahnal sa tiež krígľom piva a ten prvý reagoval ešte drsnejšie – hodil po tom prvom stoličku,“ pokračoval Juro.
„Rýchlo sme sa odtiaľ pratali preč, lebo to bolo dosť nebezpečné a hlavne sme už mali nejaké to decko vypité – a chceli sme ešte oslavovať. Na druhý deň, keď sme prišli na tú verandu, tak všade bola k*v, sklo z rozbitých pohárov a to, čo som nikdy nevidel – normálne ohnutá barová stolička. Asi mal niekto poriadne tvrdú hlavu. Pár dní nato sme stretli jedného z tých chlapov. Jeho tvár asi schytala tú stoličku,“ dodal.
Hľadanie okuliarov
Martin nám priblížil bizarný zážitok z minulého roka: „Na Silvestra zbili môjho kamaráta a zažil som najkurióznejšie zjednotenie kamarátov v mojom živote. Boli asi štyri hodiny ráno, postávali sme pred budovou, v ktorej bola párty, bavili sme sa s náhodnými ľuďmi – ako sa to robí, keď je človek v silvestrovskej nálade, a zrazu sme uvideli, ako jeden z našich kamošov dostal pecku od chlapíka, s ktorým sa bavil. Asi mu povedal niečo, čo sa mu nepáčilo.“
„Ten úder sa ozýval po celej ulici a všetko sa spomalilo. Kamarát sa akoby v spomalenom zábere vyvalil na cestu, pomaličky ho zosúvalo nižšie a nižšie a nikto z nás nereagoval, akoby to bolo bežné – akoby sa mal každý postaviť a s nadhľadom toho útočníka spacifikovať nejakým chvatom Jeana-Clauda Van Damma. Nie, iba sme boli opití a nestíhali sme spracovať, čo sa stalo,“ opísal Martin úprimne celú situáciu.
„Potom sa ale ten kamoš postavil a povedal, že nemá okuliare. Nosil osem a polky dioptrie. Okamžite sme sa dali do hľadania a niektorí z nás dokonca skočili na toho útočníka, ktorého sme odohnali ako divú zver. Okuliare sa našťastie potom našli – keby nie, kamoš by do silvestrovského rána už skoro nič nevidel,“ doplnil na záver Martin. Ako sa vraví – koniec dobrý, všetko dobré.
Prespal oslavu, na ktorú sa tešil
Na záver sme si nechali dve príhody, ktoré sú skôr úsmevné než desivé. Nechceme ti totiž znechutiť radosť a očakávania z blížiaceho sa Silvestra. Ďalší príbeh znie ako z nejakej rozprávky. Porozprával nám ho 33-ročný Marián.
„Stretol som v krčme skutočného druida. Chlap došiel do rozdiveného podniku – mal dlhú bradu, na krku náhrdelník s pazúrmi z medveďa, Fjällräven bundu a rukavice. Objednal si pivo a postával obďaleč – až dokým nenastal ten osudový moment. Pod vplyvom vodky som ho oslovil, že čo je zač, čo tu robí, a tak ďalej,“ popísal Marián neobvyklé stretnutie.
„Napokon sme o hodinu neskôr skončili pred podnikom, popíjali sme pivo, pofajčievali cigarety a dostali sme sa k tomu, že poznal môjho starého otca. Vraj spolu poľovali a že mu do konca jeho života nosil mäso. Ja som bol ešte primalý na to, aby som ho registroval, ale bolo to magické,“ povedal na záver.
Nasledujúci príbeh sa zrejme už stal viacerým z nás. Nie je totiž nič prirodzenejšie než takzvaná spoločenská únava. „Môj kamoš má takú tradíciu, že počas Silvestra chodieva navštíviť svojich starých rodičov. Počas jedného Silvestra sa ale návšteva u deda nevyvinula úplne podľa predstav, alebo možno áno, a on si tam s dedom vypil viac, ako vládal,“ povedala Zuzana a nám už bolo jasné, čo bude nasledovať.
„Keď prišiel domov okolo 17ej, išiel si rovno ľahnúť. Má totiž takú slabosť, že keď si vypije, okamžite ho vypína a ide spať. Na tom by nebolo nič zábavne ani zvláštne, keby sa nebol zobudil 5 minút pred polnocou. Takže vlastne prespal celý večer aj plánovanú spoločnú oslavu s kamarátmi, na ktorú sa tešil,“ dodala.
