Tento veľkonočný pondelok mal byť hlavne o oddychu, dobrom jedle a prechádzkach po slnkom zaliatom meste. No vesmír mal so mnou iné plány. Keď ťa telo zradí práve vo chvíli, keď je v celom meste otvorených asi toľko prevádzok ako v nedeľu o polnoci, začína skutočná „zábava“.
V hlavnom meste v roku 2026 by som čakala hladký priebeh zháňania liekov. Namiesto toho som však zažila akčný film, v ktorom som hrala hlavnú úlohu ja, moja bolesť a kopec zatvorených dverí.
Moja cesta za liekmi začala ráno v ružinovskej nemocnici, kde som po urgentnom vyšetrení zistila, že v celom areáli nemocnice nie je otvorená ani jedna jediná lekáreň, takže som musela okamžite začať hľadať alternatívy.
Prvá naivná zastávka? Avion. Dávalo mi to logiku: veľké centrum, veľká lekáreň, tam predsa niekto musí byť. Realita ma však privítala tmou a tichom, ktoré by sa dalo krájať. Moje bolesti sa navyše začali stupňovať a urgencia dostať sa k liekom tak silnela.
Čas na druhú zastávku
Nevadí, zapojila som svoj sedliacky rozum a strýka Googla. Našťastie som sa po chvíli dopátrala k odpovedi – Kramáre! Nemocničnú lekáreň som brala ako stávku na istotu. S priateľom sme teda naštartovali auto a namierili si to priamo tam.
Keď už som si po vystúpení z auta myslela, že mám vyhraté, pri okienku ma čakala studená sprcha. Môj liek nemali. Pani lekárnička ma však odkázala na oficiálny zoznam fungujúcich lekární cez sviatky, ktorý bol vylepený na dverách. „Skúste lekáreň na Záhradníckej, tam by mali mať otvorené. Zavolajte si tam,“ povedala mi.
Vyšla som teda pred dvere, naťukala číslo… a nič. Ticho. Keďže som však nevidela inú možnosť, len tam aj tak ísť a skúsiť šťastie, nasadli sme opäť do auta. Čo sa však nestalo… Ešte som ani poriadne nevystúpila a zistila som, že aj táto lekáreň je zatvorená. Oficiálny zoznam ma teda oklamal.
Popri hneve a stúpajúcej bolesti mi v hlave kolovali myšlienky, že aký paradox je, že potraviny alebo mnohé až zbytočné veci dnes človek dokáže nakúpiť aj počas sviatkov. Veď zákon povolil prevádzkovanie obchodov aj počas sviatkov… No k nevyhnutne dôležitým liekom sa človek takmer nedostane.
Šťastie na tretíkrát
Nakoniec ma zachránil až náhodný článok na webe ba24.sk. Z neho som sa dozvedela, že otvorená je úplne iná lekáreň, a to lekáreň v nákupnom centre VIVO!, ktorá mala fungovať v rámci lekárenskej pohotovostnej služby až o deň neskôr. Opäť sme tak naštartovali auto a dopravili sa k bodu záchrany mojej existencie.
Celá táto skúsenosť vo mne zanechala jednu otázku. Čo by robili ľudia bez auta? Ak by som sa mala v tomto stave spoliehať na MHD, môj príbeh by pravdepodobne presahovala ešte do tohto dňa. A ak by som šla taxíkmi, účet za cestu by bol vyšší ako cena môjho nákupu v lekárni.
A ešte jedna otázka na záver – čo by robili takí seniori bez smartfónov, ktorí veria len tomu papieru na dverách? Sme v roku 2026, no systém informovania o pohotovostiach stále pripomína skôr tipovačku. Choroba si sviatky nevyberá a dostupnosť liekov by nemala byť podmienená vlastníctvom auta a šťastím pri googlení.
