Zatiaľ čo pápež František zostáva hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc, mnohí sa pýtajú, kto by mohol v budúcnosti viesť Vatikán a katolícku cirkev.
Vatikán oznámil, že u 88-ročného pápeža sa prejavil nástup „bilaterálnej pneumónie“, čo znamená, že zápal zasahuje obe pľúca a jeho zdravotný stav je naďalej vážny. Kvôli jeho chorobe boli cez víkend zrušené viaceré podujatia. Vzhľadom na jeho vek a zdravotné problémy sa čoraz častejšie hovorí o jeho nástupcovi, píše Independent.
Už teraz sa spomína niekoľko známych kardinálov, ktorí by mohli byť nástupcami Františka. V roku 2020 vydal Edward Pentin odbornú knihu na túto tému s názvom The Next Pope: The Leading Cardinal Candidates.
Po smrti pápeža, alebo v zriedkavých prípadoch jeho rezignácie, ako to bolo pri Benediktovi XVI., Vatikán zvoláva pápežské konkláve. Na ňom sa kardináli zhromaždia, aby zvolili novú hlavu katolíckej cirkvi. Podľa pravidiel konkláve, platných od 22. januára 2025, má z celkového počtu 252 kardinálov volebné právo 138. Hlasovať môžu iba tí, ktorí ešte nedovŕšili 80 rokov.
Hlasovanie prebieha tajne v Sixtínskej kaplnke, pričom denne sa konajú štyri kolá. Proces trvá zvyčajne 15 až 20 dní, až kým niektorý kandidát nezíska väčšinu – aspoň dve tretiny hlasov, uvádza web Konferencie katolíckych biskupov USA. Ktorí kardináli by mohli byť Františkovými nástupcami?

Kardinál Pietro Parolin
Ako vatikánsky štátny sekretár od roku 2013 je 70-ročný kardinál Parolin z oblasti Veneto najvyššie postaveným kardinálom v konkláve, ktoré bude voliť nového pápeža. Parolin sa nepovažuje za predstaviteľa „ľavicového“ ani „pravicového“ krídla, ale už dlhodobo je vnímaný ako umiernená a rozvážna osobnosť v cirkvi.
Nedávno poskytol rozhovor talianskemu denníku L’Eco di Bergamo, v ktorom sa vyjadril k viacerým geopolitickým otázkam. „Každý môže prispieť k mieru, no riešenia by sa nikdy nemali presadzovať jednostrannými rozhodnutiami, ktoré by mohli pošliapať práva celých národov. V opačnom prípade nikdy nedosiahneme spravodlivý a trvalý mier,“ vyhlásil.

Kardinál Peter Erdö
Ako bývalý prezident Rady biskupských konferencií Európy je kardinál Erdö známy svojou oddanosťou Panne Márii, čo znamená, že svoju duchovnú prax sústreďuje na matku Ježiša.
Tento 72-ročný maďarský kardinál patrí medzi konzervatívnejšie hlasy v cirkvi. Odmieta napríklad prax udeľovania svätého prijímania rozvedeným alebo znovu zosobášeným katolíkom, keďže verí v nerozlučiteľnosť manželstva. Kontroverzie vyvolal aj svojím vyjadrením, v ktorom prirovnal prijímanie utečencov k obchodovaniu s ľuďmi. Za kardinála ho v roku 2003 vymenoval pápež Ján Pavol II.
Kardinál Luis Antonio Tagle
Ako siedmy Filipínec v histórii, ktorý sa stal kardinálom, by Tagle mohol byť prvým ázijským pápežom. Tento 67-ročný duchovný v súčasnosti pôsobí ako pro-prefekt sekcie pre prvotnú evanjelizáciu v Dikastériu pre evanjelizáciu. Za kardinála ho vymenoval pápež Benedikt XVI.
Tagle je často vnímaný ako predstaviteľ progresívnejšieho smeru v cirkvi, podobne ako pápež František. Kritizoval postoj cirkvi k homosexuálom, slobodným matkám či rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom. V roku 2015 povedal: „Drsné slová, ktoré sa v minulosti používali na označenie homosexuálov, rozvedených, odlúčených ľudí či slobodných matiek, boli veľmi tvrdé. Mnohí z nich boli kvôli tomu stigmatizovaní a vylúčení zo širšej spoločnosti.“

Kardinál Matteo Zuppi
Kardinál Zuppi, považovaný za obľúbenca pápeža Františka, je od mája 2022 prezidentom Episkopálnej konferencie Talianska. Tento 69-ročný duchovný bol vymenovaný za kardinála pápežom Františkom v roku 2019 a od tej doby absolvoval niekoľko ciest po svete. Vydal sa na mierovú misiu na Ukrajinu, kde sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským, ale nie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Následne navštívil USA, kde sa stretol s vtedajším prezidentom Joeom Bidenom.
Predtým, než sa stal kardinálom, Zuppi vyjadril svoje pozitívne názory na LGBTQ komunitu. V eseji, ktorú napísal do knihy Jamesa Martina Building a Bridge, Un ponte da costruire v roku 2018, uviedol, že je „užitočné podporovať dialóg, ako aj vzájomné poznanie a pochopenie“ pre nový pastoračný prístup k „našim LGBTQ bratom a sestrám“.
Kardinál Raymond Leo Burke
Kardinál Burke, pôvodom z Wisconsinu, je považovaný kritikmi za otvoreného tradicionalistu. Bol vymenovaný za kardinála pápežom Benediktom XVI. v roku 2010.
Verejne sa postavil proti liberálnejším filozofiám pápeža Františka, najmä v súvislosti s jeho ochotou povoliť rozvedeným a znovu zosobášeným párom prijímať eucharistiu. Takisto označil nový jazyk cirkvi týkajúci sa antikoncepcie, civilných manželstiev a homosexuálov za „neprijateľný“. Predtým vyhlásil, že katolícki politici, ktorí podporujú legalizáciu potratu, ako napríklad Joe Biden, by nemali prijímať eucharistiu.
