Od štvrtej cenovej kdesi v obci Poruba toho človek veľa nečaká. Áno, pivo načapovali pod rysku, áno, na obitom tanieri sú stále zvyšky jedla predchádzajúceho zákazníka, a áno, Vlasťa spoza baru na teba hádže také pohľady, že sa máš sto chutí niekam zakopať. Ale celé to dokopy stálo štyri päťdesiat, tak nech. Od kórejského bistra Banchan na Obchodnej ulici v Bratislave som ale, priznám sa, určité očakávania mala.
Banchan na svojom webe láka na autentickú kórejskú gastronómiu v srdci Bratislavy. A ja kórejské jedlo milujem. Tri roky som žila v Južnej Kórei (viac o mojich potulkách v našej rubrike Slovenka v Kórei) a hoci sa rozhodne nepovažujem za experta, dovolím si tvrdiť, že viem, ako má chutiť „hrniec“ poctivého kimchi jjiggae. (Tu by som rada dodala, že Google sa ma snaží presvedčiť, že správny slovenský prepis tohto pokrmu je kimčchi ččikä. Pre zachovanie môjho duševného zdravia však ostaneme pri anglickej transkripcii. Za pochopenie ďakujem.)
Kórejská kuchyňa nemá na Slovensku práve bohaté zastúpenie. Pokrmy ako kimbap sa síce občas objavia na siahodlhých menu ázijských fastfoodov, často však lížu hranicu prerasteného sushi. O autenticite nemôže byť reč, to si dá človek radšej rezeň. Aj preto ma neskutočne potešilo, keď mi Instagram predstavil Banchan, ktorý ma mal aspoň chuťovými pohárikmi zase na moment preniesť späť do Soulu. Lenže to sa nestalo…
Kórejské jedlo za nekórejské ceny
Prvý šok prišiel už v momente, keď som si začala ich ponuku obzerať na Wolte. Hoci z fotografií jedál mi doslova tiekli slinky, ceny značne schladili môj apetít. Hneď na úvod si vyjasnime jednu vec – skutočne nečakám, že kórejské jedlo bude stáť v Bratislave rovnako ako v Kórei. Určité tradičné suroviny, napríklad také ryžové koláčiky, sa tu totiž zháňajú podstatne náročnejšie a ich cena býva astronomická. Lenže nie všetky jedlá využívajú ingrediencie, ktoré sa na Slovensku kúpiť nedajú. A tu vnímam problém.
Gyeran-mari predstavuje vaječnú omeletu s kúskami zeleniny, základ kimbapu tvorí ryža a riasa, pražená kimchi ryža je – bubny, poprosím – principiálne len ryža s kimchi. Tieto jedlá skutočne nemajú dôvod stáť 13,90 €. Rozumiem, že nájom v centre hlavného mesta sa sám nezaplatí, ale toto nie je cesta. Toto smrdí ryžovaním na aktuálnej popularite k-popu.
Len tak pre porovnanie, najdrahší kimbap, ktorý som v Kórei jedla, stál 8 500 wonov, teda menej ako 5 eur. Pražená ryža tiež zvykne stáť zhruba 7 000 až 10 000 wonov, teda maximálne 5,70 eura. Usúďte sami, či je viac ako 100-percentná prirážka primeraná.
Nevrlé privítanie
Do reštaurácie sme prišli uprostred týždňa v čase obeda. Okrem nás v nej nebolo ani nohy, napriek tomu sme čakali viac než desať minút, kým sa k nám zdutá čašníčka neochotne dotackala s jedálnym lístkom. Zjavne sme ju obťažovali. Dovtedy totiž sedela za pokladňou na zemi a jedla obed, teraz sa, chúďa, musela pustiť do práce. Hrozné, keď pracuješ v reštaurácii a chodia ti tam ľudia. A ešte k tomu cez obed!
Aj neochotnú čašníčku, aj premrštené ceny, aj fakt, že mali v reštike pootvárané všetky okná, hoci vonku (veľmi nejarne) mrzlo… To všetko by sa im dalo prepáčiť, keby mali jedlo na jednotku. Na našu veľkú smolu však len pridalo pomyselnú čerešničku na tortu ich gastronomických neúspechov.
Autentická kórejská kuchyňa gde?
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
