Narodiť sa so sluchovým znevýhodnením znamená vnímať svet s obrovskými medzerami. A automaticky si ich domýšľať. Nepočujúci nevedia, či ľudia pri zívaní kričia, či snehové vločky dopadajú na zem s rachotom a či mačacie pradenie vydáva nejaký zvuk. Takéto veci sa musia len dovtípiť, a ako naznačujú tieto príhody z Redditu, občas sa dovtípia nesprávne. Poď si s nami prečítať, ktoré veci zaskočili hluchých ľudí svojím zvukom.
1. Vo svojom voľnom čase pracujem ako dobrovoľník v centre pre sluchovo postihnuté deti. Tlmočil som tomu istému chlapcovi zhruba dva roky, kým konečne dostal načúvacie zariadenie. Keď som si pred ním po prvýkrát zívol, veľmi ho zaskočilo, aké je to tiché. Očakával nejaký „ÁÁÁÁ“ zvuk, ako keď človek kričí.
2. Sneh. Moja hluchá kamarátka sa časom naučila, že vietor vydáva zvuk a dážď tiež, preto automaticky predpokladala, že aj dopad snehových vločiek na zem vydáva nejaký zvuk. Veľmi sa jej však páčilo to chrupčanie, keď stúpila na zasneženú zem.
3. Môj bratranec si bol na sto percent istý, že slnko vydáva zvuk. Jednoducho musí. Keď sa po rokoch dopracoval k načúvaciemu zariadeniu a vyšiel na ulicu, milo ho prekvapilo, aké je vonku v skutočnosti ticho.

4. Môj strýko je sluchovo znevýhodnený. Ako prvé ho zarazilo to, že chladnička vydáva zvuk. Ako druhé to, že stromy nie. V mnohých knihách sa píše o „upokojujúcom zvuku stromov“. Akosi sa mu nespojilo, že reč je o šuchotaní lístia, keď fúka vietor. Myslel si, že stromy samy osebe akosi vibrujú.
5. Nie som úplne hluchý, ale nepočujem takmer nič. Celých štyridsať rokov ma môj brat presviedčal, že nič také ako ticho vlastne neexistuje. Používal frázy ako „zvuk ticha“ alebo „ohlušujúce ticho“, tak som dospel k záveru, že neexistuje moment, keď by človek nepočul vôbec nič. Až keď som sa dostal k načúvaciemu zariadeniu, som pochopil, čo tým vlastne myslel. Pripadal som si dosť hlúpo.
6. Moja sestra je hluchá, pár rokov dozadu jej však zaviedli implantáty. Celý život sa venovala behu, preto bolo pre ňu zarážajúce, že keď sa jej prsia pri behu natriasajú, v skutočnosti to nevydáva žiaden „boink, boink, boink“ zvuk ako v animovanej rozprávke.

7. Moja mladšia sestra sa narodila hluchá. Miluje mačky a zbožňuje, keď jej pradú v náručí. Vždy zoberie moju ruku a priloží ju na mačku, aby som to aj ja „počula“. Neviem, či vie, že pradenie vydáva zvuk, ale rozhodne to nebudem ja, kto jej to zavesí na nos.
8. Až keď som dostala načúvacie zariadenie, som zistila, že som nechávala v trúbe pustený ventilátor mesiace bez prestávky. A taktiež to, že moja mačka je veľmi výrečná.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane