9. Myslela som si, že motýlie krídla vydávajú zvuk, ako keď sa niekto ovieva papierom. Nevedela som, že sú to takí tichí nindžovia.
10. Načúvacie zariadenie som mal prakticky celý život, no dlho dobre nefungovalo. Preto som si myslel, že prsty vydajú zvuk vždy, keď sa niečoho dotknú (tlak predsa musí vydávať zvuk, nie?), že tečúca voda má sama osebe nejaký zvuk a nevydáva ho len vtedy, keď príde do styku s povrchom, a že prepínanie programov na televízore nevydáva rovnaký zvuk ako pretáčanie strán v knihe. Kto by to bol povedal?
11. Celý život som sestrám zapletala vlasy, neskôr aj svojej dcére. Neviem, prečo som si myslela, že je to hlučná aktivita, ale presne to som si myslela. Očakávala som minimálne hlasné šuchotanie.
12. Nevedel som, že gumovanie gumou je úplne tichá záležitosť. Vždy som si myslel, že tým počas hodiny všetkých ruším a otravujem. Najmä počas písomky. A že tým vlastne nahlas oznamujem učiteľke, že som sa pomýlil.
13. Načúvacie zariadenie používam od 18 mesiacov, no s každým novým prídu aj nové zvuky, ktoré som dovtedy nepoznala. Až v dvadsiatke som zistila, že keď si dám vlasy za ucho, tak to počuť. Teda minimálne, že ja to môžem počuť. A až tesne pred tridsiatkou to, že klimatizácia vydáva zvuk. Ten rachot, keď som ju po prvýkrát pustila – myslela som, že sa pokazila.
14. Štebot vtákov sa vždy v knihách opisuje ako niečo príjemné, čo jednoducho patrí k idylickému ránu. Po nadobudnutí načúvacieho zariadenia musím skonštatovať, že mi nič nepos*rie ráno viac, ako keď mi o šiestej ráno začne pod oknom bliakať kŕdeľ vtákov.
15. Keď som bol malý, niekto mi povedal, že keď oheň horí, tak to praská. Z nejakého dôvodu som si z toho vyvodil, že taký istý zvuk vydáva aj voda. Asi vás to prekvapí, ale nevydáva.
16. Moja bývalá priateľka bola hluchá. Nikto jej nikdy nepovedal, že ľudia klopú na vchodové dvere. Nedokázala pochopiť, ako niekto vie, že ich má ísť otvoriť. Dlho si myslela, že je to len o šťastí – občas ideš k dverám a niekto tam je, občas ideš a nikto tam nečaká.
