Veľká noc nie je len o maľovaní vajíčok a šibačke sprevádzanej hektolitrami domácej pálenky. Okolo sviatkov sa to hemží názvami dní, ktoré znejú, akoby ich vymyslela pestrá paleta Pantone. Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa… znie to krásne, ale priznajme si – veľa ľudí netuší, čo vlastne znamenajú. Tak sa spoločne pozrime na to, z akých dní sa tá Veľká noc vlastne skladá.
Zelený štvrtok – keď máš zjesť špenát, inak ťa čaká smola?
Zelený štvrtok je deň, keď sa podľa kresťanskej tradície slávi posledná večera Ježiša s apoštolmi. V ľudových zvykoch sa ale táto symbolika akosi pretransformovala do: „daj si niečo zelené, inak ostaneš chorý a chudobný“. Najčastejšie teda konzumujeme špenát, hrášok alebo halušky s medvedím cesnakom, ktoré chutia ako jar na lyžičke.
Len pre istotu – špenát neodstráni tvoj nedoplatok v sociálnej poisťovni, ale tradícia je tradícia.
Veľký piatok – deň, keď aj rádio stíchne
Toto je ten vážny deň. V kresťanskom kalendári pripomína ukrižovanie Ježiša Krista, a preto sa neslávi omša a nezvoní sa na kostolných zvonoch. Ľudovo sa traduje, že by si v tento deň nemal pracovať s ničím ostrým, prať ani robiť nič „hlučné“ – takže áno, aj vysávač je nepriateľ.
V niektorých regiónoch sa verí, že voda v potoku má magickú silu, a tak sa v minulosti chodilo umývať skoro ráno. Dnes to už robí len ten, kto býva vedľa potoka a má chuť na chladovú terapiu zadarmo.
Biela sobota – ticho pred vajíčkovou búrkou
Biela sobota je deň, keď sa čaká. Symbolizuje ticho hrobu a prípravu na zmŕtvychvstanie. V praxi to znamená, že sa nekonajú sväté omše počas dňa, kostoly sú ticho a veriaci sa pripravujú na slávnostnú veľkonočnú vigíliu večer.
Ľudovo sa tento deň spájal s čistením domácnosti a prípravou všetkého, čo sa na Veľkonočnú nedeľu bude žrať. Pardon, jesť. Ak si si teda niekedy v sobotu čistil dom, piekol koláče a robil „generálku“, bol si viac tradičný, než si si myslel.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
