Pes, najlepší priateľ človeka, čo? Chlpáč, čo by za teba život položil, čo ťa ľúbi najviac na svete, čo ti zapredal dušu, keď si mu po prvýkrát hodil maškrtu, a teraz sa od teba už ani nehne, dokonca ani na záchod ťa samého nepustí. Ha. Ha. Ha. Jasné. Kým niektoré psy naozaj sú tie najúžasnejšie stvorenia na svete, iné… no, povedzme, že sa trochu nepodaria.
Majiteľka tejto čivavy (a kvanta ďalších domácich zvieratiek) o tom vie svoje. Podľa svojich slov už ďalej jednoducho nevládze, pretože hoci má hlavný aktér dnešného príbehu ledva päť kíl, dáva skutočne zabrať. Prancera sa teda rozhodla dať na adopciu. Dlho bojovala s tým, ako opísať túto démonickú čivavu tak, aby človek nestratil záujem hneď po dvoch riadkoch, napokon však stavila na úprimnosť.
This is the best thing I’ve read in awhile. pic.twitter.com/rdn3X6GeWH
— Spooky Little Mongoose ??? (@HLMongoose) April 9, 2021
Žena pri inzerovaní neurotickej čivavy na adopciu stavila na 100-percentnú úprimnosť
„Okej, snažila som sa. Posledného pol roka som sa snažila dať tohto psa na adopciu a vykresliť ho aspoň trochu prijateľne, no pravdou je, že on skrátka nie je. Neurotické psy, čo nenávidia deti, nenávidia mužov, nenávidia iné zvieratá a vyzerajú ako gremlin, nie sú práve dierou na trhu. Aj napriek tomu verím, že sa tam vonku nájde niekto pre Prancera, lebo ja už skrátka nevládzem. A moja rodina tiež nie.
Prancer k nám prišiel obézny, v kašmírovom svetri, s kúskom syra, vajca a slaniny v prepravke. Už vtedy mi malo byť jasné, že s ním budú problémy. Jeho bývalá majiteľka bola stará pani, ktorá sa k nemu správala ako k človeku a nikdy sa s ním veľmi nesocializovala. Skombinujte to s genetickou predispozíciou na samonasieranie a dostanete miniatúrne klbko nervov a.k.a. Prancera.
Prvý týždeň bol príliš vydesený, aby sa prejavila jeho osobnosť, a nech už to znie akokoľvek strašne, tak som ho asi mala radšej. Bol tichý, len ležal, spal a nikoho neotravoval. Nevedela som sa dočkať, kedy sa oťuká a naplno sa prejaví ako skutočný pes. Teraz som si už prakticky istá, že to nie je skutočný pes – skôr akési prevtelené traumatizované decko z viktoriánskej éry, čo straší v starých opustených domoch.
Prancer má rád len ženy. Nikoho a nič iné. Nenávidí mužov viac, ako mužov nenávidia ženy, a to je čo povedať. Ak máte muža, ani sa neobťažujte písať (len ak ho teda z duše neznášate). Prancer žil s mužom v jednej domácnosti pol roka a doteraz sa neskamarátili. So ženami si rozumie a povinnosť ochraňovať ich vôbec neberie na ľahkú váhu – ponúka lepšiu ochranu ako palácová stráž.
Podobne ako s mužmi je na tom aj s inými zvieratami. Momentálne žije pod jednou strechou s ďalšími 12 psami a 7 mačkami, ale nenechajte sa zmiasť – to len preto, že sa nám akousi záhadou podarilo dospieť ku konsenzu, že napádať ostatné zvieratá je zlé. Ale pamätáte si tú epizódu sitcomu The Office, kde Michael Scott tichučko zašepká Tobymu „Ja ťa zabijem“? To je Prancer, keď musí v mojej prítomnosti koexistovať s okolitým plebsom.
Spomínala som aj to, že žiadne deti. V tejto fáze je už asi jasné, prečo. Nikdy nebol v bezprostrednej blízkosti dieťaťa, ale radšej si ani nechcem predstaviť ten démonický škrekot, čo by zo seba potil, keby sa to stalo. Prancer chce byť jedináčik, váš jediný miláčik.“
Neprispôsobivá čivava však má aj svoje svetlé stránky
„Pozitíva? Je až prekvapivo verný. Keby sa vás niekto pokúsil zabiť, so stopercentnou garanciou zdrhne, ale čo sa týka spolunažívania, už nikdy nebudeš sám. Rád sa vozí v aute, je čistotný, pozná niekoľko základných povelov, je tichý a neničí veci, keď je doma sám, a aj napriek tomu, že ho prezývame špagetový ksicht, sa naňho celkom dobre pozerá.
Ideálnym majiteľom by bola slobodná žena, matka s dcérou prípadne párik lesbičiek. Neodporúčam bývať v paneláku, ak nechceš, aby dohrýzol členky všetkým susedom, čo ma privádza k tomu, že keď príde návšteva, treba ho zavrieť do vedľajšej izby, inak sa do nich zahryzne a nepustí. Takže ak by mal niekto záujem o bábiku Chuckyho v psom tele, Prancer je tu.“
Zdroj: HLMongoose / Twitter
