Väčšina ľudí žijúcich v našej modernej spoločnosti sa určite zamyslela nad tým, aké by to bolo vzdať sa života zameraného na peniaze a žiť kompletne slobodne. Pri tejto predstave sa však nejeden hneď zastavil a zahodil nápad von oknom. Veď to nie je možné, povedal si azda každý. Web The Guardian však poukázal na ženu, ktorá túto skúšku zvládla. Jej meno je Jo Nemethová – a svojim prístupom k životu zaujala svetové médiá.
Písal sa rok 2015 a Jo Nemethová opustila svoju prácu. Od toho bodu otvorene priznávala, že sa spolieha na láskavosť ľudí. Zároveň však využíva svoje schopnosti a zručnosti na to, aby k nej boli druhí láskaví. Ponúka im svoje služby, za ktoré získava nevyhnutnosti, ako napríklad bývanie.
Prvé tri roky života bez peňazí údajne žila v kôlni na drevo. Toto ubytovanie si mohla udržiavať cez láskavosti, ako napríklad staranie sa o deti či údržbu pozemku.
Od roku 2015 ubehlo už desať rokov a Jo naďalej pokračuje vo svojom ojedinelom životnom štýle. Nemá žiadnu platobnú kartu a nechodí do žiadnej práce. „Existuje slávny citát: ‘Ži jednoducho, aby mohli ostatní jednoducho žiť.’ To je moje životné motto,“ prezradila.
Ambiciózne ciele tohto alternatívneho života
Jo však svoj život nevedie úplne sama. Do existencie sa jej dostala jej priateľka Sharon, ktorá jej cestu značne pozmenila. Po smrti manžela svojej kamarátke údajne ponúkla, aby sa k nej presťahovala. Jo sa tak po niekoľkých rokoch opäť vrátila do reálneho domu – musela sa tam cítiť ako mimozemšťan. Spoločne si stanovili nové ciele, pričom jedným z nich bolo, že do roku 2023 budú žiť úplne bez fosílnych palív.
„Vytvorili sme prostredie, v ktorom máme obe spoločnosť a vzájomne si pomáhame so spoločným cieľom,“ povedala Jo. Taktiež prezradila, že Sharon chodila normálne do práce, zatiaľ čo ona sa zhostila úlohy „žienky domácej“.
Jo nie je žiadny parazit a uvedomuje si, že domácnosť s jedným príjmom rozhodne nesadne každému. Každý sa však môže zamyslieť nad tým, či nechce aspoň trochu prehodnotiť svoje túžby, potreby a prostriedky.
„Ak ste dvaja dospelí a pracujete na dvoch miestach, na pohodlie sa doslova musíte spoliehať a kupovať si oveľa viac vecí. Náš systém môže fungovať lepšie – šetríme zdroje, peniaze a zároveň prispievame k záchrane planéty,“ poznamenala Jo.
Jo Nemethová ako zdroj inšpirácií
Nemethová však hovorí, že nie je potrebné vykonávať tak radikálne kroky, ako urobila ona. Ľuďom odporúča napríklad návrat k výmennému systému. Hovorí, že práve vďaka ľuďom okolo nej, vďaka jej komunite, sa dokázala prvých päť rokov zaobísť bez peňazí.
Vymieňala si s nimi veci, robila služby a protislužby. „Nie je to úplná sebestačnosť, ale komunitná sebestačnosť – všetko zvládať samostatne nie je možné, takže spolupracujeme s ľuďmi okolo nás.“ povedala.
Jo si však uvedomuje, že takýto život nie je možný všade na svete. Napríklad zubársku starostlivosť, ktorú v istý bod jej života potrebovala, by si v iných krajinách jednoducho nemohla dovoliť. Žije však v Austrálii, kde si túto starostlivosť môžu dovoliť aj ľudia, ktorí nemajú vôbec žiadne peniaze.
Radikálnym riešeniam sa však sama nevyhýbala
Jo v rozhovore pre The Guardian taktiež povedala, že počas svojho života bez peňazí zbierala napríklad obrúsky z kaviarní, ale aj zvyšky mydiel. Raz si postavila chatrč zo zvyškov dreva a kovu, inokedy zas vystala pec zo starých tehiel. Jednoducho robila všetko, čo musela, no robila to z dostupných materiálov.
Neskôr sa dokonca pustila do pestovania vlastného ovocia a vlastnej zeleniny. Na jej útlom pozemku sa začali prechádzať aj sliepky. „Sliepky sú ideálne zvieratá – nepotrebujete míňať peniaze na údržbu, nakŕmia sa aj zo zvyškov,“ hovorí. Priznala, že takéto riešenia nie sú vždy praktické, no aj tak odporúča každému nájsť v sebe tú „skrytú babičku“ a rozbehnúť si šetrný a jednoduchý život.
Nie je ani proti technológiám. Nemethová má telefón (dar od kamaráta), ale nemá paušál ani SIM kartu. Telefonuje a posiela správy či e-maily prostredníctvom domácej wifi siete. Používa aj Facebook – väčšinou na prehliadanie skupín „Buy Nothing“ a na propagáciu komunitnej záhrady v Lismore, kde dobrovoľníči. Auto však nevlastní: presúva sa na bicykli, pešo a stopom.
