Vysokoškolské štúdium má svoje svetlé momenty, no písanie bakalárskej či diplomovej práce k nim jednoznačne nepatrí. Táto neľahká úloha si vyžaduje hodiny lustrovania rôznych zdrojov, organizácie, stresu, plaču, prokrastinácie a väčšieho stresu… no výsledné ovocie chutí sladučko a dve či tri písmenká pred menom navyše za to jednoznačne stoja.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Lenže niektorým ľuďom toto nestačí. Niektorí ľudia chcú mať meno vyzdobené z oboch strán, spredu aj zozadu, a v štúdiu pokračujú ďalej. Títo masochistickí, po vedomostiach bažiaci tvorovia, sa teda ocitnú tvárou v tvár s ešte silnejším protivníkom – dizertačnou prácou.

To je vyšší level. Tam nestačí desať dobre rozvrhnutých litrov vína (aby sa človek neopil, no zároveň neprišiel o zdravý rozum) a dvojnásobný počet prebdených nocí. Sú to roky – slovom ROKY – intenzívnej makačky. To, aké náročné je sa s touto prácou popasovať, si na vlastnej koži vyskúšala 26-ročná Sarah Whelan Curtis (a samozrejme tisícky iných študentov, nie je jediná na svete, ale o tom potom).

Po štyroch rokoch žmýkania mozgových závitov teraz v rukách drží svoje 183-stranové veľdielo z oblasti epigenetiky a je naň patrične hrdá. A svetu sa ho rozhodla odprezentovať skutočne netradičným spôsobom. Sériou fotografií, na ktorých chová svoju dizertačku, akoby to bolo bábo. Bábo zavinuté v modrobielej perinke, túliace sa k matkinej hrudi… no veď sa pozrite sami.

Áno, spravila som fotenie so svojou dizertačnou prácou. Najdlhší pôrod (ježka) na svete.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Inšpiráciu na toto fotenie jej pravdepodobne vnukla mama, ktorá pár rokov dozadu rázne zahlásila: „Buď si urob doktorát alebo dieťa.“ Nevedno, či je s výberom svojej ratolesti spokojná, no úprimne? V tejto fáze už asi nemá na výber.

Sarah svojimi fotkami inšpirovala aj ostatných študentov, ktorí tiež zazdieľali svoje víťazné fotografie

Zdroj: sarahwcurtis / Twitter


Tagy:
REKLAMA
Michaela Molnárová
Písanie je pre mňa spôsob, ako sprostredkovať realitu ostatným. Venujem sa mu odmalička a profesionálne pôsobím na EMEFKE od roku 2017. Mojou špecializáciou sú ľudské príbehy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi zo Slovenska.Už niekoľko rokov žijem v Južnej Kórei, preto moje články často obsahujú aj cestovateľské zážitky a pútavé detaily o živote v Ázii. Vo voľnom čase ma pravdepodobne nájdete, ako si doprajem niečo sladké, čo sa malo zjesť až zajtra.
Najčítanejšie
Podobné