O spolužití s opačným pohlavím neexistuje žiadna univerzálna príručka. Niektoré veci tak skrátka človek zistí, až keď si ho vyskúša na vlastnej koži. Presne tak to bolo aj v týchto prípadoch. Ženy na Reddite prezradili, aké (miestami kuriózne) tajomstvá im život s polovičkou pomohol odhaliť, a my sme zopár z nich zozbierali v tomto článku. Poďme si ich prečítať.
1. Myslela som, že ho musia pri malej potrebe pevne držať oboma rukami, inak bude lietať ako záhradná hadica. Nie je to pravda.
2. Keď chlap potrebuje niečo kúpiť, proste ide do obchodu ku konkrétnemu regálu, zoberie to a ide. Žiadne motanie, žiadne skenovanie iného sortimentu, pre prípad, že by mu niečo iné padlo do oka. Proste ide, kúpi, odchádza. Aj ja by som sa to mohla naučiť.
3. Celá tá vec o tom, že láska ide cez žalúdok? U chlapov stopercentná pravda. Raz som chlapíkovi zo zoznamky pripravila raňajky a on ani nevedel, ako má reagovať. Vraj si nepamätá, kedy mu naposledy niekto niečo uvaril. A dnes? Dnes sme svoji.
4. Ako veľmi sa vie scvrknúť, keď je zima. Počula som o tom, jasné, že áno, ale až keď som to videla v praxi, som pochopila.
5. Muži fakt nedostávajú veľa komplimentov. Povedala som tomu môjmu, že má pekné tričko, a on od samého šoku nevedel, čo na to povedať. Odvtedy na ňom pravidelne hľadám detaily, ktoré sa mi páčia, aby som mu ich mohla pochváliť.
6. Väčšina z nich miluje, keď ich škrabkáš na hlave alebo na chrbte. Tým dupľom, ak máš dlhé nechty.
7. Keď ich kamoš stojí, vedia s ním hýbať hore a dole bez pomoci rúk. Prvý raz, čo som to videla, mi sánka spadla hádam až k zemi.
8. Keď ti povedia „nechaj ma tak“, myslia to vážne. Nechcú tým povedať „nechaj ma tak na päť minút a potom príď so mnou rozanalyzovať celú situáciu do najmenších detailov“. Musela som sa to naučiť tým krutým spôsobom.
9. To, že sú ticho, automaticky neznamená, že sa hnevajú alebo že ich niečo trápi. Muži fakt vedia myslieť na nič. Pochopím to niekedy? Nie. Rešpektujem to? Áno.
10. Sú silní. Fakt silní. Môj manžel je obyčajný chlap, žiadny svalovec a vôbec nechodí do fitka, namiesto toho hodil bežecký pás do kufra nášho SUV-čka, akoby sa ani nechumelilo. Mňa by na mieste poskladalo. Pamätám si, ako si ma prvý raz prehodil cez plece ako vrece zemiakov a nevedela som pochopiť, ako to, že som ho nezlomila na polovicu.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
