9. Byť single. Kedysi sa to ešte dalo, ale akonáhle som prekročila tridsiatku, už je to samé: „Ako to, že ešte nie si vydatá? Veď vyzeráš celkom k svetu.“ Lebo… nechcem?
10. Neusmievať sa, keď sa nechcem. Raz mi úplne cudzí chalan povedal: „Usmej sa trošku.“ Počas toho, ako som bola na chemoterapii. Bodaj by som mohla povedať, že srandujem. Prepáč, kamoš, mám dosť práce s tým snažiť sa neskapať – usmievať sa nie je na mojom zozname priorít.
11. Jednoducho mať prsia. Patrím k tým obdarenejším ženám a od cvičenia vo fitku po obyčajnú chôdzu na ulici, reálne nemôžem robiť nič bez toho, aby na mňa niekto nepozeral. Hoci nechcem ísť na zmenšenie pŕs, začínam ho zvažovať len preto, že by mi to brutálne zjednodušilo život.
12. Hnevať sa, keď mám na to dôvod. Nie, nemám krámy, nie, nemám PMS, nie, nie som zbytočne rozcítená, pretože mnou lomcujú hormóny. Nie, nie som hysterická, ani pomätená. Mám nervy, lebo to do mňa nejaký idiot nacúval a bez chochmesu odišiel. Kto by nebol?!
13. Nenosiť podprsenku. Do obchodu je to ešte tolerovateľné, ale do práce? Božechráň.
14. Rozprávať o svojich skúsenostiach bez toho, aby mi nejaký mudrlant skočil do reči s tým, že: „To nie je pravda, lebo mne sa to nikdy nestalo.“ Nehovorím, že muž nemôže byť obeťou obťažovania. Deje sa to. Ale je podstatne väčšia šanca, že ak sa nejaký úchyl bude chcieť v autobuse o niekoho obtierať, tak to budem ja.
15. Kojiť na verejnosti. Polonahé baby na bilbordoch sú v pohode, ale akonáhle je na tom prsníku prisaté dieťa, už sa zrazu ideme všetci pohoršovať. Kŕmim svoje dieťa – čo je na tom také divné?
16. Mať rada jednorazovky. Chlap môže otáčať jednu sukňu za druhou, ale babu, ktorá „dala každému“, nikto nechce. Milostné radovánky nie sú zábavné len pre chlapov, tak prečo nemôžeme otvorene priznať, že si ich užívame tiež, aj keď nemáme stabilného partnera? Nepochopím.
