Byť matkou nie je jednoduchá úloha. Snažíš sa zo všetkých síl, robíš všetko najlepšie, ako vieš, a aj tak to niekedy vyzerá, že zlyhávaš na plnej čiare. Aby toho nebolo málo, vždy sa nájdu rýpači či moralisti, ktorí majú potrebu si do teba kopnúť.
1. Menila som malej plienku na zadnom sedadle môjho SUV-čka na parkovisku pred obchodným domom. Vtom sa pri mne pristavila staršia pani a začala po mne vrieskať: „Takto učíte svoju dcéru odhaľovať sa na verejnosti?!“
2. Nedávno môjho syna v škôlke pokúsalo iné dieťa. Reakcia tamojšieho opatrovateľa? Vraj keby som nemala len jedno dieťa, ale urobila by som si ich viac, tak by môj syn vedel, čo robiť, keď ho niekto pohryzie.
3. Keby som dostala euro zakaždým, keď mi niekto povie, že som príšerná matka, lebo mám tetovania, mohla by som si dovoliť zaplatiť môjmu dieťaťu (ktoré má mimochodom samé jednotky), výšku v zahraničí.
4. Od mamičiek v materskom centre som bola sprdnutá, pretože nemávam ranné nevoľnosti. Vraj je to nefér a nezdravé, lebo to k tehotenstvu jednoducho patrí.
5. Jeden neznámy chlapík na ulici mi vynadal za to, že som bola so svojim dieťaťom vonku. Normálne som sa prechádzala po parku, pred sebou tlačila kočík, keď po mne zrazu niekto skríkol: „Ženská, preboha, čo to robíš?! Zober to decko preč z tohto znečisteného vzduchu!“
6. Sestrička považovala za potrebné napomenúť ma ako prvorodičku, že držím svoju dcérku príliš často na rukách. Mala šesť dní.
7. Tehotná (s veľkým bruškom, takže očividne tehotná) som vošla do lekárne a vypýtala si lieky proti bolesti hlavy. Lekárnička mi ich neochotne podala a keď som zaplatila, popod nos si zašomrala: „Dúfam, že pochopíš, čo za blbosť robíš, keď sa ti narodí autista.“
8. Odprevádzala som svojho syna na zástavku autobusu, ktorá bola od nášho domu vzdialená asi dva metre. Mala som na sebe tričko a pyžamové nohavice s potlačou Malej morskej panny. Jeden pán sa na mňa zvláštne pozrel a prehodil: „To ste si nemohli obliecť aspoň tepláky? Aký príklad dávate vášmu synovi?!“
9. Bola som nazvaná „vrahyňou detí“. Moja dcéra nemala na nohách ponožtičky. Uprostred augusta!
10. Boli sme v nákupnom centre a syn potreboval ísť na toaletu. Má tri roky. Zobrala som ho so sebou na dámske záchody, prišlo mi to normálne – veď je ešte malý. Vtedy sa na mňa opáčila jedna dôchodkyňa, ktorej sa chlapec na dámskych záchodoch očividne vôbec nepozdával. Opýtala som sa jej teda, čo by robila na mojom mieste: „Chodila by som von len s manželom.“
11. Podľa jednej mamičky z dcérinej škôlky som zlá matka, lebo nosím plienky v ruksaku a nie v taške na plienky. (Mimochodom, mám dve deti a plienky neboli pre tú dcéru, ktorá už chodí do škôlky.)
12. Keď som na diskusnom fóre napísala, že moja dcéra má rok a nie dvanásť mesiacov, strhla sa prívalová vlna nenávisti. Detský vek sa predsa neurčuje v rokoch, ale v mesiacoch – ja trúba.
13. Môj syn má dlhšie blond vlasy a sem-tam mu ich dám do drdolu, aby mu nepadali do očí. Raz sa pri mne pristavila jedna slečna a povedala mi, že by som to robiť nemala. Vlasy v drdole vraj môžu nosiť len členovia parlamentu a sumo zápasníci. Tak a zase som o čosi múdrejšia.
14. Som zlá matka, pretože si odkladám všetky výkresy a umelecké projekty, ktoré robia moje deti v škôlke.
15. Nikdy som mojim deťom nehovorila tú „báchorku“ o Ježiškovi. Príde mi to zbytočné a narobí to viac škody, ako úžitku, keď potom treba dieťaťu vysvetľovať, že vlastne neexistuje. Učiteľka zo škôlky má na to ale celkom iný názor. Podľa nej ničím mojim deťom čaro Vianoc.
16. Spolužiačka z vysokej povedala mojej žene, že ak rodila cisárskym rezom (nebola iná možnosť), tak naše dieťa bude mať doživotné psychické problémy. Myslím si, že to niekto iný tu má psychické problémy…
17. „Ako môžeš nefotiť svoje dieťa na instagram každý mesiac?! Veď potom nebudeš mať žiadne pekné spomienky!“ Tento svet ide fakt do prdele…
18. Na narodeniny som svojho syna zobrala do jeho obľúbenej fastfoodovej reštaurácie. V nej predávajú ľadovú dreň, ktorú malý priam zbožňuje. Bol tam však strašne dlhý rad a kým prišlo na nás, jeho obľúbená príchuť sa minula. Syn ostal celý sklesnutý a žena z vedľajšieho radu sykla mojim smerom: „Vidíš, keby si sa sem prišla postaviť skôr, mohol byť teraz šťastný.“
19. Raz mi jeden muž v autobuse povedal, že nosím príliš veľa mejkapu na to, aby som bola matka.
20. Boli sme so synom v obchode, kde ponúkali deťom ovocie a keksíky zadarmo. Spýtala som sa malého, čo chce a on, samozrejme, povedal, že keksík. Nemáva sladké často, tak som bez mihnutia zobrala keksík a podala mu ho. Mama vedľa mňa podala dcére banán a popri tom – očividne kvôli mne – jej hovorí: „Dávam ti tento banán, lebo mi na tebe záleží a nepotrebujem ťa napchávať zbytočným cukrom. Raz mi za to poďakuješ.“ Potom si prehrabla vlasy a odišla preč.
21. Bola som obvinená, že som príšerná matka, lebo sa moje dieťa nevie socializovať. V preklade sa malá nechcela rozprávať so ženskou, ktorú videla prvýkrát v živote po tom, čo tri hodiny spala v aute.
Zdroj: buzzfeed.com
Titulná fotka: todaysparent.com
