7. V siedmom mesiaci tehotenstva sa moja maternica rozhodla urobiť 360-stupňovú otočku. Tým spustila vnútorné krvácanie a ja som prišla o dieťa. Niekoľko lekárov ma presviedčalo, že som len hysterická.
8. V puberte som si začala všímať niekoľko príznakov, ktoré indikovali hypotyreózu. Lekár mi pravidelne robil testy na štítnu žľazu, no každý raz boli výsledky v poriadku, a tak to uzavrel tým, že „mám len depku, lebo som tučná“.
V dvadsiatke som zmenila obvodného lekára a skončila s rakovinou štítnej žľazy, ktorá metastázovala do pľúc. Onkologička mi povedala, že tam musela rásť minimálne dobrých sedem rokov… takže celú moju pubertu. Stále som sa s tým nezmierila, no vrátiť čas už skrátka nedokážem.
9. „Nič vám nie je, je to len jesenná viróza.“ Nebola to viróza, bola to korona – v časoch, keď COVID-19 ešte stále zabíjal aj mladých a zdravých ľudí. Trvalo rok, kým sa moje srdce definitívne zotavilo.
10. Päťkilový myóm maternice. Trvala som na tom, že tam niečo musí byť, no všetci mi tvrdili, že mám len silnú menštruáciu.
11. Išla som k lekárovi so spuchnutými uzlinami, na čo utrúsil, že mám asi infekciu, a bez toho, aby ma vôbec vyšetril, mi predpísal antibiotiká. Toto sa zopakovalo ešte niekoľkokrát. Po vyše dvoch rokoch sa mi konečne podarilo zmeniť lekárku a našla som takú, čo ma brala seriózne. Vysvitlo, že to bol lymfóm.
12. Mala som nádor na mozgu. Bolo mi povedané, že to je syndróm polycystických vaječníkov. Podotýkam, že v minulosti som mala nádor na mozgu, ktorý mi vyoperovali, a patológia jednoznačne potvrdila, aká choroba to celé zapríčinila. Nie. Som žena, takže za všetko určite môžu moje vaječníky.