Hoci sa píše 21. storočie a ženy robia, čo môžu, aby to tak nebolo, stále žijeme v mužskom svete. Vďaka tomu je sexizmus na pracovisku pre mnohé ženy denným chlebom. Tieto nie sú výnimkou. Na Twitteri sa nedávno podelili o absurdné prípady, keď ich muži v práci absolútne nebrali do úvahy – a to len preto, že sú ženy. Poďme si prečítať ich príbehy.
1. Minulý rok som bola so šéfom na vládnom rokovaní. Drzo zastavil nejakú ženu, čo akurát prechádzala okolo, a so slovami „prefoť mi to“ jej strčil do ruky svoje papiere. Vrátila mu ich späť a potom sa predstavila ako ministerka vedy a výskumu. Kiežby som si mohla natočiť jeho reakciu.
2. Akurát som zákazníčke dostavala plot. Vtedy sa domov dovalil jej frajer, prstom ukázal na drevenú pergolu, ktorá tam už stála, a povedal: „Vidíte tú pergolu? To je skutočne dobre odvedená práca. Jedného dňa možno aj vy budete na takej úrovni.“ Tú pergolu som im stavala ja rok dozadu.
3. Mala som niečo po dvadsiatke. Vošla som do kancelárie generálneho riaditeľa. „Sadni si!“ štekol po mne v domnienke, že som nejaká nová stážistka. Asi polhodinu sme tam sedeli v tichosti, keď sa zrazu začal sťažovať. „Kde v pekle je ten posr*tý klient?!“ spýtal sa. Nato som mu s úsmevom oznámila, že ja som ten „posr*tý klient“.
4. Prišla som na stretnutie a jeden zo zamestnancov ma úplne ignoroval. Som ich generálna riaditeľka. Bavil sa len s mojimi kolegami a posadil ma na kraj stola, kde sedeli nováčikovia a robili si poznámky. Potom dorazil jeho šéf, posadil sa vedľa mňa a poďakoval sa, že som za ním prišla až zo zahraničia. Spomínanému zamestnancovi skoro oči vypadli.
5. Bola som na stretnutí so zástupcami z inej firmy. Vôbec mi nevenovali pozornosť a bavili sa len s mojím mužským podriadeným. Keď sa ho na záver spýtali, čo si o tom myslí, pozrel sa na mňa a vraví: „Ja? Musíte sa opýtať jej, veď to je jej firma.“ Pánom spadla sánka a ja som ich nasmerovala k východu.
6. Zmeškala som stretnutie s dôležitým klientom, lebo ma naň akosi nikto nepozval. Všetci moji mužskí kolegovia dostali pozvánku, no ja nie. Mysleli si, že som sekretárka. V skutočnosti som generálna riaditeľka.
7. Na zasadnutí celého oddelenia som odprezentovala svoj nápad. Všetci ho ignorovali, až dokiaľ môj kolega neprišiel s rovnakým nápadom a nevyslúžil si zaň pochvalné ovácie. Bola som tam jediná žena. Pracujem v tejto brandži už tridsať rokov a musím skonštatovať – vôbec nič sa nezmenilo.
8. Polhodinu som klientovi odpovedala na všetky otázky, až z neho nakoniec vypadlo: „A kedy príde ten skutočný právnik?“ Ja som bola ten skutočný právnik. Dokonca ten, ktorého si vyžiadal na základe odporúčaní. Nedal si to vysvetliť a nakoniec skončil u môjho kolegu, lebo „ženám sa nedá veriť“.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
