Vizuálne efekty sú v dnešnej dobe na veľmi vysokej úrovni – tak je na tom aj vkus divákov. Ak sa náhodou vo filme objaví čo i len jeden záber nekvalitne spracovaného vizuálneho efektu, divák to okamžite uzrie a pocíti. V tomto článku sa pozrieme na najpôsobivejšie a najdôležitejšie vizuálne efekty modernej doby – a na to, ako vznikali.
Pozrieme sa na krstného otca moderných vizuálnych efektov, ale aj na epické blockbusterové rekordy, ktoré takmer zničili počítače najväčšej firmy na VFX na celom svete. Tieto efekty zmenili kinematografiu, no zároveň zmenili aj peňaženky filmových štúdií. Niektoré totižto stáli stovky miliónov dolárov.
Davy Jones – Piráti z Karibiku: Truhlica mŕtveho muža
Začneme najväčšou legendou. Postava Davyho Jonesa z filmovej série Piráti z Karibiku patrí k najikonickejším digitálnym výtvorom v histórii kinematografie. Keď tvorcovia pripravovali druhý diel s názvom Truhlica mŕtveho muža, rozhodli sa, že kapitán bludného Holanďana nebude len človek v maske, ale plne digitálna bytosť s realistickými textúrami, osvetlením a emóciami. Ich cieľom bolo vytvoriť postavu, ktorá pôsobí organicky – akoby skutočne existovala v rovnakom priestore ako herci, lode a more.
Herca Billa Nighyho počas nakrúcania neobliekli do klasického kostýmu s latexom, ale do špeciálneho obleku s motion capture bodmi. Na jeho tvári a tele boli umiestnené reflexné značky, ktoré zaznamenávali aj tie najjemnejšie pohyby. Dá sa povedať, že ide o nasledovníka spôsobu vytvorenia postavy Golluma z Pána prsteňov (k tomu sa ale ešte dostaneme).
Nighy hral všetky scény priamo na pľaci s ostatnými hercami, čím si zachoval prirodzenú interakciu a autentickú mimiku. Následne sa jeho výkon digitálne preniesol do modelu Davyho Jonesa – morského kapitána s chápadlami namiesto brady a sliznatou kožou.
Za (takmer) všetkým stojí firma Industrial Light & Magic
Tvorbu postavy mal na starosti legendárny tím Industrial Light & Magic (ILM), ktorý využil prelomové technológie renderovania a osvetlenia. Každé chápadlo na Davyho brade bolo samostatne animované, pričom reagovalo na vietor, vodu či jeho emócie. Textúry kože vytvárali umelecky tak, aby pôsobili vlhko, lesklo a miestami priesvitne – presne ako skutočné morské živočíchy.
Treba vyznačiť, že ILM si za svoju kariéru vo vizuálnych efektoch pripísalo už niekoľko prvenstiev. Dá sa povedať, že táto firma zohrala v histórii VFX (visual effects) esenciálnu úlohu.
- Prvá počítačom čiastočne vygenerovaná hlavná postava filmu (Terminátor 2).
- Vytvorenie prvej počítačom vygenerovanej realistickej kožušiny a vlasov (Jumanji).
- Prvá počítačom kompletne vygenerovaná postava schopná prejaviť emóciu (The Abyss).
- Vytvorenie počítačom kompletne vygenerovanej postavy za pomoci motion trackingu (Star Wars).
ILM sa zároveň postaral o to, aby všetky digitálne efekty ladili s reálnym osvetlením scény, takže postava vyzerala, akoby bola skutočne prítomná pred kamerou. Výsledok bol taký presvedčivý, že mnohí diváci ani netušili, že Davy Jones nie je maskovaný herec, ale kompletný CGI výtvor.
Kritici označili jeho vizuálne spracovanie za revolučné a v roku 2007 získal film Piráti z Karibiku: Truhlica mŕtveho muža Oscara za najlepšie vizuálne efekty. Davy Jones sa tak stal symbolom novej éry digitálnej kinematografie – 100 miliónov dolárov stojacou ukážkou toho, ako môže technológia oživiť fantáziu s takou presnosťou, že sa divák prestane pýtať, kde končí realita a začína filmová mágia.
Driller – Transformers 3: Temná strana Mesiaca
V obscénnom blockbusterovom filme Transformers: Temná strana Mesiaca musel tím režiséra Michaela Baya oživiť jedno z najimpozantnejších digitálnych stvorení série – obrovského červa s názvom Driller, ktorý zaútočí na mesto. Toto digitálne monštrum bolo extrémne náročné na tvorbu, pretože kombinovalo gigantickú veľkosť, komplexnú textúru a neustále interagovalo s reálnym prostredím, ako sú budovy, ulice a explózie. Každý pohyb červa musel pôsobiť organický, aby divák veril, že ide o živú bytosť, nie len o digitálny efekt.
Najväčšou výzvou pre legendárne štúdio Industrial Light & Magic (ILM) bola dynamika pohybu a deformácie tela. Červ sa počas bojových scén plazil, vyliezal po stavbách a vytváral obrovské krátery, pričom každý segment tela musel reagovať na fyziku prostredia. Zároveň však išlo o mimozemské stvorenie vytvorené z kovu. Aby toho nebolo málo, chápadlá boli v tom čase to najnáročnejšie, čo sa dalo digitálne animovať – Driller pritom pozostával z niekoľkých detailných a samostatne správajúcich sa chápadiel.
Simulovať jeho kovovú textúru, jednotlivé súčiastky a vnútorné štruktúry bolo extrémne náročné, pretože jediný nesprávny pohyb by vyzeral neprirodzene. Okrem toho bolo potrebné zosúladiť digitálne animácie s praktickými výbuchmi a kaskadérskymi scénami, čo vyžadovalo precíznu koordináciu a neustále testovanie.
Obhorené počítače v najlepšom štúdiu na vizuálne efekty
To, čím bol červ výnimočný, bola komplexná kombinácia animácie, simulácie fyziky a renderovania detailov. Každá skrutka, každá ryha na tele sa musela pohybovať realisticky a reagovať na svetlo, tieň a prach z explózií. Výsledkom bola scéna, ktorá pôsobila neuveriteľne realisticky a zároveň masívne, čo divákov úplne vtiahlo do chaosu mesta. Efekt bol považovaný za jeden z najlepších digitálnych monštier série Transformers, pretože dokázal elegantne prepojiť digitálnu fantáziu s reálnym svetom.
Samotná technická náročnosť spôsobila, že počítače sa počas renderovania prehrievali. Simulácie červa používali obrovské množstvo dát, tisíce vrstiev textúr, dynamiku vody a prachu a realistické osvetlenie. V niektorých Behind the scenes materiáloch tvorcovia hovoria, že sa k zložke s Drillerom vedelo dostať dokopy desať ľudí – iba tí, čo mali tie najlepšie počítače v celej firme.
Rendrovanie jednej snímky tejto deštruktívnej scény trvalo až 288 hodín, pričom počas posledného víkendu produkcie využívali rendrovacie farmy ILM až 200 000 hodín renderovania denne, čo predstavuje približne 22,8 rokov renderovania za 24 hodín. Šialenstvo!
Rendrovacie farmy ILM museli bežať nonstop, niekedy niekoľko dní, aby scéna vyšla dokonale. Tento proces vyžadoval aj neustálu kontrolu a optimalizáciu softvéru, aby sa predišlo prehriatiu a chybám, čo ukazuje, aký extrémne náročný bol tento vizuálny efekt z technologického hľadiska.
Záverečný detail: model postavy Optimusa Primea mala dohromady približne 10 000 súčiastok, Driller mal 70 000. Každá jedna z nich musela byť vymodelovaná a zasadená do animovaného modelu. Dá sa s nadhľadom povedať, že išlo o jeden z najkomplexnejších digitálnych modelov a vizuálnych efektov všetkých čias. Povráva sa, že vizuálne efekty pre tento film stáli približne 200 miliónov dolárov.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
