Škola by mala byť miestom vzdelávania, no buďme k sebe úprimní. V prvom rade je to miesto, kde sa dennodenne stretáva množstvo deciek s neúmerným množstvom energie a kreativity. Takéto decká neustále špekulujú, vymýšľajú… alebo len jednoducho konzumujú slnečnicové semienka. Tieto činnosti niektorým učiteľom nepripadajú byť kóšer, a tak sa stretávajú s razantným zákazom.

Ľudia z celého sveta sa na internete podelili o tie najbizarnejšie zákazy, ktoré sprevádzali ich školské časy. Väčšinou ide o drobnosti, ktoré začali celkom nevinne, no časom sa vymkli spod kontroly a potrebovali zásah zhora. No a potom sú tu tie slnečnicové semienka…

1. U nás vo Švédsku jeden čas fičala vec zvaná böghög, ktorá by sa dala preložiť ako „kopa gejov“. Vždy si niekto len tak z nudy ľahol na zem a zrazu sa po ňom začali hádzať ďalší, až vznikla obrovská kopa ľudí a nikto sa nevedel postaviť.

2. Prehadzovanie vlasov. Zhruba v roku 2003 mal skoro každý chalan taký ten skejterský účes s dlhou ofinou, ktorá mu padala do očí. Keďže chcel niečo vidieť, logicky si musel prehadzovať vlasy z jednej strany na druhú. Naša dejepisárka toho mala plné zuby – prehadzovanie vlasov vraj víri prach a znečisťuje vzduch „vlasovým bordelom“. Tak to zakázala. Decká za to reálne ostávali po škole.

3. Papierové origami nebo, peklo, raj, ktoré ti malo akože predpovedať budúcnosť. Údajne to bolo strašné plytvanie papierom.

4. Keď som bol mladší, hrávali sme sa na škole takú hru. Nemala meno, ale pointa bola v tom, že každý si nakreslil na ruku krúžok a ostatní sa snažili do toho jeho krúžku nakresliť vlastný krúžok. Keď sa to niekomu podarilo, ten, komu bol krúžok nakreslený, vypadol. Začalo to celkom nevinne, no postupne sa zapojila takmer celá škola a celé sa nám to vymklo spod kontroly.

Chaos. Bol to čistý chaos. Deti sa hádzali jeden po druhom, ťahali sa za vlasy a bili uprostred hodiny, len aby sa im podarilo nakresliť niekomu na ruku krúžok. Učitelia z toho boli mimo. Museli zorganizovať celoškolské stretnutie a vysvetliť nám, aká je tá hra nebezpečná. Keďže sme si ale nedali povedať, napokon ju zakázali. Ale boli to krásne časy, to vám poviem…

5. Chalanisko, ktorý so mnou chodil na strednú, vyrábal peňaženky z lepiacej pásky a zarobil si na tom vyše 500 eur. Keď na to prišli učitelia, zakázali mu to. Nie samotnú výrobu peňaženiek, ale „podnikanie na území školy“.

6. Nebol to úplne zákaz, ale reálne sme mali v škole niekoľkohodinový zraz, pretože študenti hovorili príliš často slovo „prepáč“. Sme Briti, máme to proste v povahe.

7. Také tie malé skateboardíky… tuším sa volali Tech Deck. Obchodovali sme s nimi medzi sebou a potom sme revali, keď sme o nejaký prišli.

8. Capri-Sonne. Boli sme príliš hlúpi na to, aby sme pochopili, ako správne strčiť do toho džúsika slamku, takže nám s tým museli pomáhať. Jedného dňa ich pohár (s džúsikom) pretiekol a zakázali ich.

9. Pravítka. Začiatkom strednej nejakého idiota napadlo pleštiť svojho spolužiaka po hlave pravítkom. Na ďalší deň mal každý pravítko a zrazu sa každý cítil ako ozbrojený rytier. Učitelia sa ich snažili zabavovať, no pravítka sú lacné – keď im jedno zobrali, na ďalší deň prišli s ďalšími desiatimi. Nakoniec ich zakázali. Pravítka, v škole. Deti, ktoré mali geometriu, si na začiatku hodiny vyzdvihli svoje pravítko a na konci ho znovu odovzdali.

10. Dávanie kondómov na všetko. Na perá, hlavy spolužiakov, na ruky, tašky, ukazovadlá, baseballové pálky, hodiny, lopty… doslova na všetko. Paradoxne, v rámci učenia o bezpečnom sexe, nám škola rozdávala kondómy zdarma. Neprestali s tým ani po tomto revolučnom študentskom hnutí, no každý, kto mal kondóm len tak v ruke, mal poriadny problém.

11. Na základnej škole sme sa so spolužiakmi rozdelili na dve skupiny – tučniaci a potkani. Pri hrách a školských zadaniach sme vždy pracovali spolu v rámci týchto skupín. Vytvorila sa medzi nami skutočná rivalita a ani neviem ako, zrazu bola celá škola rozdelená do týchto dvoch zvieracích skupín. Začali sme sa medzi sebou napádať a biť. Netrvalo dlho a riaditeľ zvolal stretnutie, na ktorom nám oznámil, že tímy tučniakov a potkanov sú zakázané.

12. V tretej triede sa niektorým deckám zapáčili slová syr, FedEx a ťava. Hovorili ich tak často, až ich učitelia zakázali používať celej triede.

13. Gumičky. Kupovali sme si celé balenia gumičiek, splietali ich dohromady a vytvárali obrovské reťaze. Jeden spolužiak mal reťaz dlhú cez celú školskú halu. Dodnes neviem, prečo ich zakázali… bola to kreatívna zábavka a nikomu sme ňou neubližovali. Keby sme sa tými gumičkami navzájom strieľali, tak pochopím, ale toto bolo od učiteľov naozaj bezočivé.

14. Bolo to niekedy medzi rokom 2009 a 2011 a ja som akurát dokončoval základnú školu. Hra Bloons Tower Defense bola vtedy veľká vec – hral to úplne každý. Študenti sa zakrádali do miestností, v ktorých boli počítače, zaťahovali hodiny, len aby si mohli zahrať. Učitelia nainštalovali na všetky počítače špeciálne programy, ktoré mali hru blokovať, no vždy sa nám ich podarilo nejako obísť. Nakoniec teda vo všeobecnosti zakázali Adobe Flash.

15. Mám 60. Keď som bol v tretej triede, škola zakázala slnečnicové semienka. Dostalo sa ku mne, že si učitelia mysleli, že sú to drogy.

16. Nepriehľadné obedáre. Niektorí študenti v nich začali pašovať alkohol a rýchlo sa z toho stal trend.

17. Pamätám si na chalana, ktorý zo svojej skrinky urobil malú predajňu. Nakúpil nejaké veci, popredával ich, za zisk nakúpil ďalšie a takto to išlo. Cez každú prestávku sa pred jeho skrinkou tiahol dlhočizný rad plný deciek, ktoré si chceli kúpiť sladkosti a energeťáky. Niekedy bol rad taký dlhý, že za jednu prestávku nestihol všetkých obslúžiť.

Išlo mu to parádne – o niekoľko týždňov si najal iné decká ako „ochranku“, keby mu chcel niekto kradnúť zásoby a prenajímal si stále viac a viac skriniek. A potom – BUM. Učitelia jeho obchod zavreli a vyšiel zákaz o „podnikaní na pôde školy“, ktorý bol vlastne mierený len naňho.

18. Na základnej škole sme všetci zbierali reklamy na Absolut vodku. Nosili sme do triedy celé kopy časopisov, hľadali reklamy, a potom ich odtiaľ vystrihovali. Zakázali nám to kvôli bordelu (a tak trochu aj preto, že sme absolútne nedávali pozor na hodinách).

19. U nás na škole sme mali povolené mať pri sebe len 2 eurá na autobus. Ak nás niektorý z učiteľov chytil s vyššou hotovosťou, mohol nám ju skonfiškovať a čo bolo horšie – nechať si ju. Raz jeden učiteľ zobral žiakovi 75 eur a nebyť jeho akčných rodičov, vôbec by sa neobťažoval ich vracať. Tento „zákon“ sa časom zmenil, lebo to hraničilo so zločinom.

Zdroj: Mature-carrot / Reddit