Výber mena pre dieťa patrí medzi najemotívnejšie rozhodnutia budúcich rodičov. Mnohí chcú byť originálni, iní zas pokračujú v rodinnej tradícii. Nie všade však majú rodičia voľnú ruku. V rôznych krajinách sveta existujú pravidlá, ktoré určujú, čo ešte prejde a čo už nie. Niektoré mená úrady odmietnu bez zaváhania, iné vyvolávajú dlhé diskusie. Zákony o menách tak často balansujú medzi slobodou a ochranou dieťaťa.
Prečo štáty zakazujú niektoré mená
Na prvý pohľad to môže pôsobiť zvláštne. Prečo by mal štát rozhodovať o tom, ako pomenuješ vlastné dieťa? Dôvod je jednoduchší, než sa zdá. Úrady sa snažia predchádzať šikane, zosmiešňovaniu alebo poškodeniu dieťaťa v budúcnosti. Meno totiž nie je len formálny údaj. Ovplyvňuje identitu aj to, ako človeka vníma okolie.
V niektorých krajinách existujú presné zoznamy povolených mien. Inde funguje systém, kde úradník posudzuje každý „podozrivý“ návrh individuálne. Ak meno pôsobí urážlivo, absurdne alebo môže dieťaťu uškodiť, jednoducho ho neschvália. Takéto pravidlá nájdeš napríklad vo Francúzsku, Nemecku či na Islande.
Niektoré zákazy vychádzajú aj z praktických dôvodov. Mená nesmú obsahovať čísla, symboly ani nezvyčajné znaky, ktoré by komplikovali administratívu. Predstav si, že by si mal v dokladoch meno zložené z emotikonov alebo číselných kódov. Pre úrady by to bol chaos. Aj z tohto dôvodu Američania nemôžu pomenovať svoje dieťa 1069 či @.
Bizarné prípady, ktoré neprešli
Práve extrémne pokusy rodičov často ukazujú, kde leží hranica. V Spojených štátoch sa objavili snahy pomenovať dieťa napríklad King či dokonca Santa Claus. Takéto prípady vyvolali veľké kontroverzie a úrady zasiahli. Do kategórie zakázaných mien tu patrí aj Messiah, Queen, Jesus Christ či meno známeho nemeckého diktátora z druhej svetovej vojny.
Vo Francúzsku sa riešil prípad mena Nutella. Sudca rozhodol, že by dieťa mohlo čeliť posmechu, a preto rodičom prikázal vybrať iné meno. Podobne dopadol aj návrh Jahoda či Prince William. Úrady v tomto prípade jasne ukázali, že kreativita má svoje limity.
Na Islande funguje prísny jazykový systém. Meno musí zapadať do gramatiky islandčiny, inak ho jednoducho zamietnu. Rodičia tak nemôžu použiť akékoľvek zahraničné meno, ak nezodpovedá pravidlám jazyka. Medzi zakázané mená tu tak napríklad spadá aj Camilla, keďže islandská abeceda neobsahuje písmeno C.
V Nemecku zas dbajú na to, aby bolo z mena jasné pohlavie dieťaťa. Neutrálne alebo nejednoznačné mená často neprejdú bez druhého doplňujúceho mena. Úrady tým chcú predísť zmätkom v identifikácii.
Kuriózne prípady zo sveta
Ak sa pozrieš na konkrétne zákazy, niektoré prípady pôsobia až absurdne. Vo Švédsku napríklad úrady odmietli meno Metallica, ktoré rodičia chceli dať svojmu potomkovi po známej kapele. Ešte väčší extrém predstavuje pokus o zápis mena BRFXXCCXXMNPCCCCLLLMMNPRXVCLMNCKSSQLBB11116, ktoré sa malo vyslovovať Albin. V Mexiku zas narazil na prekážku návrh Robocop, keďže úrady ho považovali za nevhodný a potenciálne zosmiešňujúci. Taliansko má svoje vlastné kuriózne prípady – mená ako Modrá alebo Piatok jednoducho neprešli, pretože nezodpovedajú tradičnému chápaniu mena.
Ešte ďalej zašli niektoré iné krajiny, kde sa riešili skutočne netradičné návrhy. Na Novom Zélande zakázali meno Talula Does the Hula from Hawaii. Podobný osud postihol aj meno Chief Maximus, ktoré pôsobilo príliš pompézne. V Číne zas neuspelo meno Islam, keďže úrady ho vyhodnotili ako nevhodné z politického a kultúrneho hľadiska. A Japonsko? Tam sa rodičia pokúsili použiť meno Diabol, no aj tento návrh rýchlo zmietli zo stola.
Ako je to na Slovensku
Na Slovensku síce neexistuje taký prísny systém ako v niektorých iných krajinách, no úplná voľnosť tu tiež nie je. Matriky sa riadia zoznamom povolených mien a jazykovými pravidlami. Ak rodičia prídu s neobvyklým návrhom, úrad si môže vyžiadať odborné stanovisko.
V praxi to znamená, že exotické či vymyslené mená môžu naraziť na problém. Ak meno nezodpovedá jazykovým normám alebo pôsobí nevhodne, matrika ho nemusí zapísať. Rodičia potom musia zvoliť inú alternatívu. Aj u nás sa objavujú pokusy o originalitu. Väčšina však skončí kompromisom medzi kreativitou a pravidlami. Slovenský systém sa snaží nájsť rovnováhu medzi tradíciou a modernými trendmi.
