Všetci zbožňujeme horory, to je jasná vec. Slováci chodia podľa distribučnej spoločnosti Cinemart na strašidelné filmy omnoho viac než zvyšok Európy. Strach však nemusí vždy pochádzať len z filmových monštier, krvilačných vrahov a apokalyptických scenárov. Niekedy stačí dobrá dráma. Konflikt medzi dvomi alebo viacerými ľuďmi.
V tomto článku ti predstavíme niekoľko filmov, ktoré rozhodne nepotrebujú žiadne ozubené príšery na to, aby ťa prikovali hlboko do kresla. Kinematografia ponúka mnohé spôsoby, ako vyvolať strach, a jedným z tých najefektívnejších je ľudská snaha prežiť. Alebo sa nezblázniť.
Climax
Francúzska tanečná dráma Climax by sa dala sčasti kategorizovať ako horor. Priamočiaro sa tu však nenachádza žiadny duch, vrah ani fyzické monštrum. Snímka z roku 2018 však obsahuje viac príšer, než sa na prvý pohľad zdá. Príbeh hovorí o rôznorodej skupine profesionálnych tanečníkov, ktorí sa oddávajú finálnej párty na chate. Väčšina deja sa odohráva v jednej veľkej telocvični, počas jednej noci, kde im hrá hudba, popíjajú drinky a užívajú si výdobytky svojho talentu.
Až do momentu, keď nastáva poriadna dráma a odhaľuje sa, že do drinku, z ktorého všetci pili, niekto nalial L*D. Všetci sa postupne ponárajú do šialeného víru bláznovstva a démonických výjavov ich omamnou látkou deformovaných osobností. Gaspar Noé je jedným z najkontroverznejších, no zároveň aj najoriginálnejších režisérov našej doby, a vidieť film Climax je jednoducho nutnosť.
United 93
Ak chceš originálne spracovanú a drsnú ranu priamo do srdca, film United 93 je presne pre teba. Ide o dramatické a napínavé zobrazenie skutočných udalostí z 11. septembra 2001, keď sa teroristi zmocnili letu United Airlines 93.
Film sleduje priebeh únosu od okamihu nastúpenia pasažierov do lietadla až po ich hrdinský pokus vzbúriť sa proti únoscom. Na rozdiel od iných filmov o týchto udalostiach sa United 93 sústreďuje hlavne na vnútorné dianie v lietadle a reakcie pasažierov, ktorí si uvedomili vážnosť situácie a rozhodli sa zasiahnuť, aby zabránili ďalšej katastrofe.
Druhý segment filmu zachytáva aj paralelný priebeh udalostí na zemi: chaos v riadiacich centrách leteckej dopravy a snahy vládnych orgánov porozumieť situácii a reagovať. Film tak vytvára intenzívny a autentický obraz tragédie z perspektívy obyčajných ľudí, zachytených v šialenstve.
The Road
Snímka The Road z roku 2009 je postapokalyptickou drámou založenou na románe Cormaca McCarthyho, ktorý sleduje putovanie otca a jeho malého syna cez zničenú, popolom pokrytú krajinu po globálnej katastrofe. Svet, v ktorom sa pohybujú, je mŕtvy, bez prírody a civilizácie, plný nebezpečenstva, smradu, rozkladu a kanibalov. Hlavná dejová línia sa zameriava na ich boj o prežitie, vzájomnú dôveru a udržanie ľudskosti v neľudskom svete.
Hlavný dej sa sústredí na vzťah otca a syna. Otec sa mladého chlapca snaží priučiť hodnotám tohto rozpadnutého sveta a zároveň mu dáva nádej do budúcnosti, hoci je všetko okolo nich beznádejné. Film veľmi originálne skúma témy lásky, straty, morálky a odolnosti v extrémnych podmienkach, pričom vytvára silný a melancholický príbeh o pretrvávajúcej nádeji v temnote.
Vo filme si môžeš vychutnať fantastického Vigga Mortensena, ktorý ťa poteší, zhrozí, ale aj emocionálne zdevastuje. Podobne ako pri ostatných filmoch na tomto zozname – treba sa emocionálne pripraviť na veľmi silný útok.
Hunger
Originálny a devastujúci film Hunger z roku je dramatickým a silne emotívnym príbehom založeným na skutočných udalostiach zo začiatku 80. rokov v Severnom Írsku. Sleduje hladovku väzňa Bobbyho Sandsa, člena Írskej republikánskej armády, ktorý sa v roku 1981 rozhodol protestovať proti zaobchádzaniu s politickými väzňami v britských väzniciach. Film detailne zachytáva jeho fyzické aj psychické utrpenie počas hladovky, ako aj napätie medzi väzňami a väzenským personálom.
Práve táto detailná pozornosť na násilie, nepokoje a hlad robia z tohto filmu niečo jedinečné. Pozorujeme hlavného herca – Michaela Fassbendera, ako sa dostáva do najnižších bodov svojho života. Chradne, neustále krváca, neprijíma potravu a očividne zomiera. Napriek tomu ale neprestáva.
Film režiséra Stevea McQueena kladie dôraz na autenticitu, minimalistický štýl a hlboký ľudský rozmer, čím vytvára intenzívny a dráždivý obraz obete, odhodlania a boja za svoje presvedčenie.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
