Žiarlivosť vie byť riadna sviňa a ničiteľ vzťahov. V istej miere je vo vzťahu prijateľná a pochopiteľná, niekedy však zachádza do extrémnych rozmerov. Možno aj dosť často. Dôkazom toho sú mnohé odpovede z vlákna na sociálnej sieti Threads.
Češka Barbora uviedla, že jej bývalý žiarlil na gynekologičku a druhý zasa na psa kamarátky. Zároveň vyzvala ostatných ľudí, nech sa sami vyjadria, na čo absurdné žiarlili ich expartneri a expartnerky. Z niektorých odpovedí ti padne sánka!
Zvieratá
So zvieratami si ľudia dokážu vytvoriť veľmi hlboký vzťah, a je preto jasné, že zviera je najväčším nepriateľom každého žiarlivého partnera. V odpovediach komentujúci uviedli, že ich expartneri žiarlili napríklad na koňa, kocúra, králika a niekoľkokrát bol spomenutý pes.
„Tiež na psa, že ho mám radšej ako jeho a že on nebude u mňa spať, keď pes spí na posteli. Jeden z mnohých dôvodov, prečo je ex. Nuž, viacej miesta pre psa aspoň,“ zverila sa psičkárka. Treba uznať, že to, kde bude pes spať, je častým bodom sváru pre mnohé partnerské dvojice.
Rodina a priatelia
Ak na niekoho „má zmysel“ žiarliť, sú to priatelia. Veď tvoj partner/partnerka je s nimi v kontakte, má k nim dobrý vzťah a sú tak ideálnym kandidátom na neveru. O niečo čudnejšie sú pocity žiarlivosti voči príbuzným polovičky. Je to však pomerne rozšírená vec a dôkaz toho, že žiarlivosť nevychádza len zo se*uálnych obáv, ale aj emocionálnych. Niekto ťažko znáša, že človek, ktorého má najradšej na svete, delí svoju lásku aj medzi iné osoby!
Vyzerá to nejako takto: „Na môjho otca, celkovo mu vadilo, keď som trávila viac času s rodinou než s ním, na kamarátky, všetkým mojim spolužiakom sa vyhrážal.“ Vo vlákne niekto tiež spomenul „na súrodencov“, „na moju matku a sestru“ a „na moju rodinu (vrátane babičiek atď.)“.
Niektorí partneri berú ako hrozbu aj kamarátky ich dievčat. Iní zasa berú (takmer) všetko v pohode: „Žiaril na to, že som išla pozrieť moju kamarátku raz za pár mesiacov. Môj manžel nežiarli na nikoho, on dokáže prekusnúť, aj keď jeho kamoši dávali komplimenty mierne cez čiaru. Jednému dal facku, zaslúžene.“
Neexistujúci ľudia
Jedna vec je žiarliť na ľudí, ktorých tvoj partner/partnerka stretávajú. Iný level je však žiarliť na niekoho, kto ani neexistuje. Často je to akýsi hypotetický milenec.
Toto je skvelý príklad: „Na niekoho, kto vlastne ani neexistoval. Len preto, že som si urobila pár fotiek, keď som sa práve v jeden deň namaľovala. Dostala som žiarlivostnú scénu, že sú to fotky pre ‚milenca‘.“
Našli sa dokonca aj ľudkovia, ktorí žiarlili „na postavu, ktorú som mala vytvorenú v Sims“ či „na animovanú postavu vo filme“.
„Mali sme 16 rokov a býval v bytovke oproti. Dostala som zdrb za to, že som išla sama von vyniesť smeti. Vraj ma videl z okna a že som mu mala napísať, nech ide, veď čo ak by som stretla niekoho lepšieho,“ znie skutočne ako správanie na úrovni šestnásťročného človeka. Koľko je tu ale ľudí, ktorí toto robia aj v oveľa pokročilejšom veku?
„Môj bývalý žiarlil sám na seba. Napoludnie mi založil zoznamku a večer som mala na tanieri, že som na zoznamke. Mala som šichtu popoludní, takže keď toto na mňa vytiahol, tak som sa musela začať smiať, pretože čistejšie svedomie som nikdy nemala.“ Nemal by sa v takýchto prípadoch rovno kontaktovať psychiater?
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane