Žijeme vo fikcii? 10 legiend o slovenských dedinách a mestách, ktoré nám pripomínajú, že Slovensko je krajinou rozprávok

Neraz je však tá rozprávka poriadne temná.


Jedného dňa zaklopala na bránu zámku chudobná vdova z neďalekej dediny, ktorá so slzami v očiach prosila o kúsok chleba alebo zopár mincí pre svoje ťažko choré a hladujúce deti. Chamtivý gróf ju však s hlasným smiechom vysmial, poštval na ňu psov a vyhnal ju z nádvoria.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Zúfalá žena ho v hneve prekliala slovami, aby sa všetko jeho milované zlato premenilo na chladný kameň. Keď vystrašený gróf hneď nato pribehol k svojim pokladniciam a otvoril čierne hrnce plné zlatých dukátov, našiel v nich len obyčajné bezcenné riečne kamene.

Liptovská Mara: Potopené zvony

Výstavba Liptovskej Mary v 70. rokoch minulého storočia pohltila dvanásť dedín. Jedinou viditeľnou spomienkou zostala veža gotického kostolíka. Podľa miestnych povestí však zatopené komunity úplne neutíchli. Traduje sa, že počas búrlivých jesenných nocí, keď hladinou lomcuje víchrica, je z hlbín priehrady počuť tlmené a strašidelné zvonenie kostolných zvonov z obcí, ktoré navždy zmizli pod vodou.

Trenčín: Studňa lásky, ktorá prekonala skaly

Príbeh o Omarovi a Fatime je pravdepodobne najznámejšou romantickou legendou na Slovensku a dodnes láka tisíce návštevníkov na Trenčiansky hrad. Podľa tejto povesti držal hradný pán Štefan Zápoľský v zajatí krásnu tureckú princeznú Fatimu.

slovenské domácnosti gastro hriechy jedlo jedlá

Mohlo by ťa zaujímať:

Cukor na haluškách či kečup na všetkom: Toto sú najväčšie gastrohriechy, ktoré rozhádali už nejednu slovenskú domácnosť

Keď sa o tom dozvedel jej milovaný, turecký paša Omar, vybral sa na Slovensko s odhodlaním ju za každú cenu zachrániť a vykúpiť. Zápoľský mu však dal zdanlivo nesplniteľnú podmienku – Fatimu prepustí len vtedy, ak dokáže vykopať studňu priamo do tvrdej hradnej skaly.

Žijeme vo fikcii? 10 legiend o slovenských dedinách a mestách, ktoré nám pripomínajú, že Slovensko je krajinou rozprávok
Shutterstock
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Omar sa nevzdal a spolu so svojimi vernými druhmi kopal hlboko do zeme neuveriteľné tri roky. Mnohí jeho muži pri tejto vyčerpávajúcej práci prišli o život. Na konci tretieho roka konečne narazili na prameň čistej vody, čím Omar splnil svoj sľub. Keď vyslobodenú Fatimu odvážal na koni preč z hradu, otočil sa k hradnému pánovi a adresoval mu slávne slová. „Vodu máš, Štefan, ale srdce máš tvrdšie ako tá skala,“ povedal vetu, ktorá sa zapísala do dejín.

Kežmarok: Čierna pani a stratený kľúč

Kežmarský hrad bol v minulosti dejiskom udalosti, ktorá sa zapísala do dejín ako prvý zdokumentovaný turistický výlet do Vysokých Tatier, no mal tragické následky. Bohatá a nezávislá kňažná Beata Laska sa v roku 1565 bez vedomia svojho prísneho a majetníckeho manžela vybrala s družinou na obhliadku neďalekých hôr. Keď sa po troch dňoch plná zážitkov vrátila domov, jej manžel Albert Lasky ju namiesto privítania kruto potrestal za to, že opustila hrad bez jeho súhlasu.

Žijeme vo fikcii? 10 legiend o slovenských dedinách a mestách, ktoré nám pripomínajú, že Slovensko je krajinou rozprávok
Shutterstock

Za trest ju nechal na dlhé roky zamurovať do tmavej hradnej veže. Tam mala k dispozícii len dve malé okienka. Jedno na prísun skromného jedla a druhé s výhľadom na jej milované Tatry. Verná hradná kľučiarka sa nemohla pozerať na utrpenie svojej panej a pokúsila sa ju tajne oslobodiť. Pri pokuse o útek ju však chytili a popravili. Odvtedy vraj táto verná slúžka blúdi po nádvorí hradu ako „Čierna pani“, pričom v rukách zviera zväzok kľúčov a hľadá ten správny, ktorým by zachránila svoju paniu.

Terchová: Jánošíkov poklad

Terchovská tradícia hovorí, že Juraj Jánošík nestihol rozdať všetok svoj lup a rozprávkové bohatstvo ukryl v labyrinte tiesňav Terchovských dier. Skrýše sú vraj začarované zbojníckou mágiou a otvárajú sa iba raz do roka na Veľký piatok. Poklad však môže získať len človek s absolútne čistým srdcom – akékoľvek chamtivé úmysly skaly nekompromisne potrestajú večným uväznením.


Sledujte nás na Google Správy
Nenechajte si ujsť žiadne dôležité novinky.
Sledovať
Po otvorení kliknite na hviezdičku Sledovať
REKLAMA
Šimon Patkoš
Svoju písaciu púť som začal už na strednej škole, no do sveta textu som sa naplno ponoril počas štúdia filmovej scenáristiky a dramaturgie na vysokej škole. Najviac sa vo svojich článkoch venujem filmovým témam, no nepohrdnem ani originálnymi historicko-kuriózno-krimi príbehmi.Okrem písania sa venujem ilustrácii a literárnej tvorbe. A aby sme si lepšie rozumeli — najlepšia vec na svete sú dve hodiny strávené v poloprázdnom kine pri dobrom filme.
Najčítanejšie
Podobné