To, že je zívanie nákazlivé, je stará známa pravda. Stačí, aby sme videli niekoho, kto zíva, a už sa ústa otvárajú aj nám (a to ani nemusíme byť unavení). Zaujímavé je, že to platí nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá. Ako píše aj portál LADbible, doteraz však nebolo známe, prečo to tak je. Vedci ale už, zdá sa, majú odpoveď.
Vo svojom výskume sa zamerali na levy. Etologička Elisabetta Palagi v záverečnej správe uviedla, že na základe dát je jasné, že levy zívajú vtedy, keď sa zapájajú do synchrónneho správania. Pokiaľ nejaký lev videl svojho kolegu zívať, je podľa vedcov až 139 percentná šanca, že zívanie od neho „pochytí“.
Napodobňovanie majú za následok takzvané zrkadlové neuróny, ktoré dokážu ovplyvňovať naše správanie. Vedcom sa tiež podarilo zistiť, že zívanie má v prípade levov či iných šeliem veľmi podobný význam ako u ľudí.
Zvýšená ostražitosť
Zívajú väčšinou, keď sú v pokoji, prípadne medzi zobudením a spánkom. Rovnako ako v prípade ľudí, zívanie aj u zvierat zvyšuje krvný obeh a ochladzuje mozog. Vďaka nemu sa dokážeme lepšie sústrediť. Odborníci uviedli, že ak by sme oproti sebe posadili dvoch levov, z ktorých prvý by zíval, veľmi pravdepodobne by ho napodobnil aj druhý. Podľa nich ide o dôsledok, ktorý má u zvieraťa zvýšiť bdelosť a ostražitosť.
Podobné správanie môžeme pozorovať nielen pri levoch, ale aj pri vlkoch či šimpanzoch. Zívanie a s ním spojená ostražitosť je mimoriadne potrebná, keďže sa vďaka nej zvieratá môžu vyhnúť nebezpečenstvu. Iné výskumy hovoria, že napodobňovanie zívania u ľudí môže byť znakom empatie, teda schopnosti vcítiť sa do pocitov iného človeka.
Podľa vedcov nie je „nákazlivé“ len zívanie, ale aj úzkosť, nuda či vyčerpanie. Navyše sa zdá, že napodobňovanie zívania sa neobjavuje len v prípade toho istého druhu. Poznáme totiž prípady, keď zívanie po svojom pánovi opakuje jeho pes. Boli ale pozorované aj prípady, keď zívanie od ľudí odkukali iné zvieratá, napríklad slony.
