Ona (2013)
Máme tu ďalšieho Joaquina Phoenixa, ktorý si veľmi rád zahrá troška komplexnejšiu postavu. Prorocký film o osamelosti v dobe, keď sme digitálne prepojení, no emocionálne izolovaní. Hlavný hrdina nachádza útechu vo vzťahu s operačným systémom, ktorý sa zdá byť dokonalejším partnerom než akýkoľvek človek. Reflektuje to narastajúcu neschopnosť spoločnosti znášať konflikty v skutočných vzťahoch, čo vedie k hľadaniu úniku v technologických simuláciách.
Šialenstvo sa tu stvárňuje ako tichá, melancholická rezignácia na fyzickú blízkosť. Keď sa technológia stane naším jediným dôverníkom, strácame schopnosť budovať intímnu blízkosť s inými bytosťami. Film kladie otázku: Je láska k algoritmu menej skutočná alebo je to len ďalšia forma modernej psychózy, ktorou maskujeme vnútornú prázdnotu?
Občianska vojna (2024)
Ako by sme mohli dokončiť nejaký zoznam filmov, ak by tam nebol vojnový film? Táto snímka prináša realistický pohľad na spoločnosť, ktorá sa vplyvom polarizácie rozpadla na krvilačné frakcie. Nezaoberá sa ideológiou, ale následkami chaosu, v ktorom už pravda neexistuje a jediným argumentom je násilie. Sledujeme cestu fotografov cez zdevastovanú krajinu, pričom sa pýtame, ako sa moderná civilizácia mohla tak rýchlo vrátiť k barbarstvu.
Šialenstvo sa tu vyobrazuje ako strata objektívnej reality vplyvom internetových bublín. Je to varovný prst pred radikalizáciou, ktorá sa šíri cez obrazovky a robí zo suseda nepriateľa len kvôli inému názoru. Snímka je brutálnou pripomienkou krehkosti mieru v dobe, keď sa dialóg nahradil krikom a nenávisťou.
Klub bitkárov (1999)
A ešte jednu absolútnu klasiku, o ktorej sa ale nehovorí dosť. Klub bitkárov od Davida Finchera je hlavne veľká obžaloba konzumu, ktorá je dnes aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Príbeh muža definovaného katalógovým nábytkom perfektne ilustruje duchovnú prázdnotu strednej triedy. Šialenstvo sa tu rodí z pocitu, že sme len kolieskami v mašinérii, ktorá nás núti kupovať zbytočnosti za peniaze, ktoré nemáme, aby sme ohúrili ľudí, ktorých neznášame.
Tyler Durden prichádza ako extrémne riešenie – cez bolesť a deštrukciu chce v ľuďoch prebudiť pocit, že skutočne žijú. Film ukazuje, že ak spoločnosť neponúkne jednotlivcovi hlbší zmysel než konzum, potlačená agresia pod povrchom skôr či neskôr vybuchne do nekontrolovaného a nebezpečného šialenstva.
Menu (2022)
Táto čierna komédia útočí na snobstvo moderného zážitkového priemyslu. Skupina vyvolených cestuje za exkluzívnym menu od geniálneho šéfkuchára, no večera sa mení na boj o život. Film kritizuje svet, kde sa z jedla stalo umením pre elitu, zatiaľ čo radosť z jedenia a ľudské spojenie sa pod nánosom konceptov úplne stratili. Treba poznamenať, že šéfkuchár Slovik, v podaní Ralpha Fienesa, vo filme spomína, že sa naučil variť v Bratislave.
Šialenstvo kuchára je reakciou na svet, ktorý konzumuje všetko bez skutočnej vďaky. Snímka nastavuje zrkadlo spoločnosti posadnutej statusom. Spoločnosti, v ktorej sme ochotní tolerovať aj ponižovanie, len aby sme sa stali súčasťou niečoho „výnimočného“. Pozeráme sa na trefné zhrnutie toho, ako moderná doba dehumanizuje aj tie najzákladnejšie životné pôžitky.
