Perfekcionizmus a The Overcoat
Po Príbehu príbehov teda prišiel na rad prvý dlhometrážny film, ktorý mal byť vrcholným dielom animátorskej dvojice. Rovnomenná literárna poviedka Nikolaja Gogoľa bola napísaná približne sto rokov pred započatím práce na tomto filme, a tak jej dej neobsahoval skoro žiadnu sovietsku propagandu. Aj keď tomu tak nebolo, The Overcoat patrí do zlatého fondu ruskej kultúry, preto bol mnohokrát adaptovaný do filmovej podoby.
Príbeh sa točí okolo postavy Akaky Akakievicha, ktorý žije striedmy život nižšej vrstvy a snaží sa prežiť z jedného dňa na druhý. Raz sa rozhodne opraviť svoje najcenenejšie vlastníctvo, strhaný a starý kabát, a dostane sa do kruhov vyššej spoločnosti. Všetko sa začína na dobré obracať. Kabát mu ale ukradnú a Akaky zomiera na chrípku. Po meste sa potom roznesie povera, že v uliciach straší duch, ktorý ľuďom kradne kabáty.
Dvojica sa s týmto príbehom rozhodla popasovať znova svojsky. Dlhometrážny (60-minútový) film sa zanedlho ukázal ako nezdolateľný. Najprv medzi nimi a investormi vznikla dohoda, že film dokončia do šiestich rokov. To sa ale rýchlo ukázalo ako nemožné.
Obscénny perfekcionizmus oboch animátorov im spravil zo života peklo. Francesca, dokonalá kresliarka, sa častokrát dostávala do konfliktu s Jurim, režisérom, ktorý chcel do filmu vniesť stále viac a viac detailu animácie.
Ako keby konfliktu nebolo dosť. Príbeh príbehov bol v roku 1984, v čase, keď dvojica už pracovala na The Overcoat, vyhlásený za najlepší animovaný film všetkých čias. Sovieti im ale nedovolili odcestovať do Ameriky, aby si prevzali svoju cenu. Namiesto nich sa na pódiu objavil KGB agent, ktorý cenu prijal za nich. Dvojica animátorov, celým svetom pokladaných za najlepších v ich obore, bola uväznená a zabudnutá doma.
Zlatý slimák sveta animácie
Ubehlo pár rokov a politická situácia v Rusku sa zmenila. Sovietsky zväz sa rozpadol v roku 1991. Nastala éra väčšej slobody a sovietsky realizmus s jeho cenzúrou bol preč. Jurij a Francesca ale zmenu takmer nepocítili. Boli stále sami, zatvorení vo svojom štúdiu pracujúc na The Overcoat, vymýšľajúc nové techniky animácie, vyrábajúc slzu za slzou, vlákno kabáta za vláknom.
Nikto im nepomáhal, až na pár priateľov, ktorí sem-tam dorazili do štúdia na to, aby pomohli s operáciou kamery. Nikto iný sa detailnejších prvkov filmu nemohol ani dotknúť. Postupne sa ukazovala zvláštna pravda, že na Jurija a Francescu svet nezabudol, oni len nechceli odísť. Americké filmové štúdiá im niekoľkokrát navrhli, aby vyrazili za veľkú mláku a pracovali pre nich.
Dvojica ale vždy odmietla. Naďalej pokračovali v konfliktoch a práci na ich majstrovskom diele. Zlatý slimák, to je prezývka, ktorú Jurij dostal od komunity animátorov. Zlatý slimák reprezentuje viac než jedinečnú prácu jeho a Francesci, no zároveň aj pomalosť, ktorá je taktiež viac než ojedinelá.
Práca tiahnuca sa donekonečna
The Overcoat sa stal ich prekliatím. Postupne im dochádzali peniaze, ktoré zarábali iba z menších objednávok. Tie sa častokrát z dôvodu ich komplikovanej animácie naťahovali a spomaľovali produkciu filmu The Overcoat. Dodnes odmietajú použitie akéhokoľvek počítača na pomoc pri produkcii. Taktiež odmietajú aj väčšinu darovaných peňazí a navrhnutých zahraničných spoluprác.
V roku 2004, približne 20 rokov po započatí práce na The Overcoat, mala dvojica hotových približne 15 minút filmu. Dalo by sa teda povedať, že dnes, v roku 2024, by mohli mať hotovú polovicu. Bohužiaľ, Jurij a Francesca s filmom The Overcoat zostarli a pravdepodobne aj zomrú. Celý svet ale dúfa, že sa im ho nakoniec podarí dokončiť.
Nemôžeme ale povedať, že dvojica žije iba v štúdiu. Jurij sa dodnes objavuje v rôznych diskusiách, robí jedno interview za druhým, vyučuje animátorov a vystavuje. Francesca v roku 2018 získala cenu prezidenta Ruska za literatúru a umenie. Hayao Miyazaki, popredný tvorca a zakladateľ japonského štúdia Ghibli, už dlho verejne oslavuje ich tvorbu, avšak ich sláva sa nikdy nevyrovnala tomu, čo by si zaslúžili.
Na filme The Overcoat pracujú dodnes.
