Máš dvadsať a nevieš nič. Pred desiatimi rokmi si si myslel, že o takomto čase budeš mať už život dávno v malíčku, no niekde to zlyhalo a opakujeme – NEVIEŠ NIČ.

A my, ako špecializovaný odborník, ktorý vo svojej podstate tiež vlastne nevie nič, ale po prečítaní jednej psychologickej knihy nadobudol pocit, že je dosť kvalifikovaný na to, aby dával ľuďom múdre rady, píšeme článok o tom, ako vedieť aspoň niečo. Ako si v dvadsiatke určiť smer. A ako nájsť tie správne priority. Ale berte to s nadhľadom, lebo s ním je život krajší.

1. Nenechaj sa presvedčiť, že mladá generácia, respektíve mileniáli, je tá najhoršia. Kam sa pozrieš, tam je to samá babička všadebola-všetkovidela s paličkou mávajúcou nad hlavou, vreštiaca „že tí mladí sú dnes katastrofa“. Pre staršiu generáciu sú tie mladšie vždy šialené, nepochopiteľné a nepochopené. Tak to je, tak to bolo a tak to vždy aj bude.

2. Vyzeráš super. Fakt. Pozri sa do zrkadla, na ten faldík na bruchu, vďaka ktorému vyzeráš v obtiahnutých šatách ako v požehnanom stave alebo prinajmenšom tak, že sa už týždeň nemôžeš vykakať… aj ten je super. Všetko je super.

Je dôležité si to uvedomiť, lebo mladšia a krajšia, ako si teraz, už nikdy nebudeš, pretože, nech to znie akokoľvek kruto, od tohto momentu už všetko pôjde len dolu vodou. A keď sa kilá nabaľovali samé od seba doteraz, tak neskôr naberú ešte dvakrát také otáčky.

3. Neriskuj. Nie tak veľa. Všetci ti hovoria, že teraz máš dvadsať, si presne v tom veku, keď máš skúšať nové veci, nech sú akokoľvek bláznivé. Že presne teraz je ten čas na omyly, ktoré budeš o desať rokov ľutovať a o dvadsať rokov ich budeš so smiechom hovoriť svojej dcére. Že ak niečo neurobíš teraz, tak to neurobíš už nikdy a budeš to šialene ľutovať. Ale ver nám. Zápis v registri trestov ľutovať určite budeš.

To, že si nechodila s kamošmi na blic každý deň, neokúsila každú možnú rekreačnú drogu, ktorá existuje, tiež nie. A to, že si sa vysr*la na maturitu, už vôbec. Je skvelé vykročiť pravou nohou zo svojej komfortnej zóny, skúšať nové veci a byť tak trochu blázon, ale nie úplný a určite nie len preto, že by sa to na tvoj vek patrilo.

4. Keď ti čokoľvek v tvojom vnútri hovorí, že máš problém s alkoholom, drogami či niečím iným, počúvaj to. Vyhľadaj pomoc. Kašli na kamošov, ktorí sú nonstop nasiaknutí liehovinou, na ich prehováranie a ubezpečovanie, že to bude fajn, veď ste ešte mladí.

Pokiaľ máš v živote určitý škodlivý element, ktorý tam nechceš, ale sám sa ho vzdať nedokážeš, nájdi niekoho, kto ti s tým pomôže. Ale teraz. Lebo hoci sa hovorí, že nikdy nie je neskoro, správne by to malo znieť „nikdy nie je neskoro, ale neskôr to bude ukrutne ťažké“.

5. Vieš veci, ktoré starší ľudia nevedia. Áno, starší človek môže mať viac skúseností z praxe, ale nenechaj zo seba robiť idiota len preto, že máš v rodnom liste napísaný podstatne rozdielny rok ako ten druhý.

Si mladý, pružný, kreatívny a naozaj môžeš mať v určitých oblastiach viac vedomostí ako niekto, kto sa po tomto svete prechádza už o pár rokov viac. Múdrosť nepribúda priamo úmerne s vráskami okolo očí, na to nikdy nezabúdaj.

6. Keď niečo nevieš, tak buď ticho. Mlčanie je zlato a nepovedať nič ťa môže mnohokrát zachrániť pred spoločenskou samovraždou alebo minimálne aspoň pred paľbou zvláštnych pohľadov od kolegov.

7. Tvoji rodičia sa o teba boja. Viac, než si myslíš. Hlavne ak vedia, že každý druhý deň hľadáš životné pravdy na dne pohárika a minimálne v prvých siedmich nenachádzaš nič, tak odhodlane pokračuješ.

Majú strach, že sa jedného dňa zobudíš v jarku pri ceste v Alžírsku, že ťa týpek v maskáčových nohaviciach s nálepkami smrtiek na bradavkách naloží do dodávky, predá na čiernom trhu a že si kúpia v Tescu tvoj stehenný sval balený ako kuracie rezne zo slovenskej farmy.

Napíš im občas, že žiješ, že ich ľúbiš a že sem-tam myslíš aj na niečo zmysluplné, ako napríklad na robotu či budúcnosť. Určite sa potešia.

8. Priateľov a kolegov treba podporovať, nie im závidieť ešte aj nos medzi očami, lebo je esteticky príťažlivejší ako ten tvoj. Závisťou a neprajnosťou ešte nikdy nikto impérium nevybudoval, a dokonca aj americkí vedci zistili, že ľudia s chrbtovou kosťou si úspech užívajú dvojnásobne viac.

9. Dlhodobé ciele vyzerajú hrozivo, ale plnia sa jednoduchšie, než by sa mohlo zdať. Ak chceš cestovať s frajerom do Londýna, ale vo vrecku máš tak akurát dve tony vysypaného tabaku, žuvačku a dieru, začni šetriť teraz. Aj keby si si odložila len desať eur za týždeň, o štyri roky si môžeš baliť kufre.

A čas letí ako gombička z nohavíc, ktoré si si motivačne kúpila o dve veľkosti menšie, ako by sa patrilo, po nedeľnom obede u babky. Takže stačí jedno dlhšie žmurknutie a je tu ten čas o štyri roky neskôr. Keby si len vtedy začala šetriť, dnes by si mohla letieť do Londýna. Takto sa môžeš ísť tak maximálne prejsť na čerpaciu stanicu za dedinou. Peši.

10. Nenahováraj si, že dobré veci sa dejú len šťastlivcom. To, čo sa deje v tvojom živote, nemá v rukách ten hore ani konštelácia hviezd na oblohe, a dokonca s tým nemajú nič dočinenia ani čiary na dlani. Je to len a len na tvojich pleciach. Ale keď si budeš hovoriť, že si totálny smoliar a naozaj sa na teba nalepí každé h*vno, čo po ceste stretneš, tak si tým nič pekné k sebe nepritiahneš.

11. Keď máš pocit, že niekto pre teba nie je ten pravý, tak tomu ver. Naše inštinkty nám hovoria to, čo my už dávno vieme, len sme príliš tvrdohlaví, aby sme si to pripustili, alebo sa jednoducho len bojíme, čo príde potom. Svet bez tej osoby bude iný. Ale iný neznamená horší.

Neznamená to ani prázdny, ani nezvládnuteľný, ani ponurý. Predstava zmeny je desivá, no zmena samotná väčšinou oslobodzuje. Možno budeš plakať a možno prejde veľa bezsenných nocí, kým si uvedomíš, že byt bez pánskych papúč pri dverách nie je koniec sveta, ale príde čas, keď sama sebe za tú priepustku z dobrovoľného väzenia poďakuješ.

12. Neľutuj sa. Za všetko, čo sa ti v živote deje, si môžeš sám. No pozitívnou správou je, že rovnako, ako máš v rukách moc pokašlať absolútne každý aspekt svojho života, máš tú istú moc dať všetko zase do poriadku.

13. Nesnaž sa presvedčiť ľudí, aby mali radi to, čo ty. Je pochopiteľné, že tvoj koníček je pre teba tým najlepším možným využitím voľného času a snažíš sa túto ideu podsunúť aj ostatným, ale pochop, že človek, ktorého najväčší športový výkon predstavuje ranný šprint na električku, nebude očarený hodinou zumby. A to je v pohode. Veď ako by to tu vyzeralo, keby sme všetci chodili na zumbu?

14. Nerieš, čo si o tebe ľudia myslia. Pokiaľ si o tebe utvorili určitú mienku, nepodarí sa ti ju zmeniť, ani keby si sa na hlavu postavil a ešte pri tom začal aj driblovať. Ale koho to zaujíma? Potrebuješ k životu jeho priateľstvo či uznanie? Nie. Potrebuješ kyslík, jedlo a toaletný papier.

15. Neplytvaj energiou na nenávisť. Tá hlupaňa z personálneho má hlboko v určitom telesnom otvore fakt, že ju nedokážeš vystáť, a keby si všetku tú energiu, ktorú si vložila do nej, využila radšej nejako produktívnejšie, mohla by si napríklad poháňať jadrový reaktor (alebo aspoň začať behať alebo čo).

16. Počúvaj starších. Nie, nie je to v rozpore s bodom číslo päť, ak je toto to, nad čím práve premýšľaš. Stále platí, že môžeš vedieť to, čo starší nie, ale to sa nevylučuje s tým, že aj oni vedia to, čo zase nevieš ty.

Nemusíš sa riadiť každou radou, ktorú ti dajú, ale vypočuť si ju a zamyslieť sa nad ňou ti naozaj nemôže fyzicky ublížiť. Ignorovať dobrú radu len z princípu, pretože máš dvadsať a žiadna potenciálna autorita ti nebude diktovať, čo a ako máš robiť, je tvoja hlúposť, nie ich škoda.

17. Neboj sa starnutia. Po prvé, neovplyvníš to, a po druhé, naozaj od teba nikto neočakáva, že v štyridsiatke už budeš mať rodinu, deti, vlastný dom a návod na život. Vieme, spoločnosť to vykresľuje štýlom, že presne takto nejako by to malo vyzerať, ale nevyzerá. Ten, kto ťa presviedča, že vie, ako to v živote chodí, klame. Nikto nevie, ako to v živote chodí.

Na ľudské správanie neexistuje jeden funkčný algoritmus. Šťastie nie je rovnica s jednou neznámou, má ich aspoň tisíc. A vždy, keď vypočítaš jednu, tie ostatné sa zmenia. Svet nie je konštanta. A vlastne ani nemá nič spoločné s matematikou. Takže never tým, ktorí sa tvária, že vedia. Radšej ver tomu, že nikto nevie. Rovnako ako ty.