Jeden článok o podivných a nevyriešených vraždách, ktoré sa odohrali na Slovensku, sme ti na EMEFKA už priniesli. V tomto článku nájdeš ďalších 5 podivných a mrazivých prípadov, ktoré dodnes nemajú uspokojivé riešenie. Vo viacerých prípadoch sa dotyční aj dostali pred súd, ten ale nedokázal potvrdiť ich vinu.

1. Ján Ducký

Ján Ducký bol slovenský politik, ktorý v rokoch 1989 až 1990 pôsobil ako minister priemyslu a v rokoch 1993–1994 a 1994–1996 ako minister hospodárstva v dvoch vládach Vladimíra Mečiara. V deň svojej vraždy, 11. januára 1999, mal Ducký vystúpiť pred novinármi na tlačovej konferencii a oboznámiť ich o ekonomických aktivitách v Slovenskom plynárenskom priemysle.

Existovalo dôvodné podozrenie, že tam dochádzalo k trestnej činnosti. 54-ročného Duckého ale približne o jednej hodine popoludní pri jeho dome zastrelil tromi strelami do hlavy neznámy páchateľ.

Neskôr bol z vraždy obvinený istý Oleg T. z Ukrajiny, ale stíhanie bolo zrušené. Znalci totiž usúdili, že obžalovaný sa hodinu pred vraždou nachádzal v Ivanke pri Dunaji (ako dokázali aj dáta z jeho mobilného telefónu). Je síce možné, že by sa k Duckému stihol dostať, ale je to nepravdepodobné, pretože nemohol vedieť, kde sa v tej chvíli obeť nachádza.

Svedkovia vypovedali, že v deň Duckého vraždy videli v blízkosti vchodu do domu, kde býval, neznámeho muža. Zdalo sa, že na niekoho čaká. Identita tohto muža však nebola nikdy odhalená. Svedecké výpovede si protirečili a v celom prípade je veľmi veľa nejasností. Viacero novinárov nadnieslo podozrenie, že tu ani neexistoval skutočný záujem, aby sa Duckého vražda riadne vyšetrila. Meno vraha dodnes nepoznáme.

2. Masaker v Devínskej Novej Vsi

Masaker v Devínskej Novej Vsi sa odohral v auguste 2010 a hoci v tomto prípade bez akýchkoľvek pochybností poznáme meno konkrétneho vinníka, nepoznáme odpoveď na kľúčovú otázku: „Prečo?“ Vieme len toľko, že 30. augusta 2010 krátko pred desiatou hodinou dopoludnia na Ulici Pavla Horova v Devínskej Novej Vsi vošiel 48-ročný Ľubomír Harman do bytu svojich susedov a všetkých postrieľal.

Samopalom zastrelil štyri ženy a jedného chlapca. Pri východe zastrelil ďalšieho muža. V strieľaní pokračoval aj na ulici, kde mieril do okien. Zastrelil 52-ročnú ženu, ktorá stála na balkóne, a zranil niekoľko ďalších ľudí. Keď dorazila polícia, Harman spáchal samovraždu strelou do hlavy. Celkovo bolo po masakri 8 mŕtvych (vrátane vraha) a 15 zranených.

Masaker spôsobil na Slovensku šok a dostal sa do novín na celom svete. Dodnes ale nemáme jasný motív páchateľa. Podľa výpovedí ľudí, ktorí ho poznali, bol Harman tichý človek, pôsobil na nich čudácky a samotársky. V práci si vždy svedomito plnil svoje úlohy a nikdy s ním neboli nijaké problémy. V čase vrážd bol už dva roky nezamestnaný a zbrane mal v legálnej držbe, keďže bol rekreačným strelcom.

Počas vrážd bol Harman pod vplyvom alkoholu aj drog. Susedia neskôr vypovedali, že rodina, ktorú Harman chladnokrvne popravil, bola veľmi problémová. Iní zase tvrdili, že problémy robila len jedna členka rodiny, ktorá ale v byte už dlhšie nebývala. Harmana navyše mali členovia rodiny dlhú dobu psychicky šikanovať. Tieto tvrdenia ale neboli stopercentne potvrdené. Sám Harman sa nikdy nezmienil, že by mal so susedmi nejaký problém. Motív jeho strašného činu tak dodnes nepoznáme.

3. Jarolím Janoštin

Jarolím Janoštin bol funkcionár basketbalového hnutia v Banskej Bystrici a na Slovensku. Basketbalu sa venovali aj jeho dve dcéry. Janoština zastrelili 23. februára 1998 vo veku 52 rokov. Útočník ho zabil dvomi strelami do hlavy. Podľa všetkých informácií bol Janoštin slušným človekom, ktorý nemal nijaké problémy. Ľudia naňho spomínali ako na milého a citlivého muža a oddaného otca rodiny.

Polícii sa neskôr podarilo vypátrať, že by za vraždou mohol stáť Radoslav Minár a jeho brat Andrej Minár. Tých zadržali v roku 2004 v súvislosti s inou vraždou, ale neskôr pripustili, že môžu mať prsty aj v zastrelení Janoština. Podľa nich si vrahovia Janoština pomýlili so sudcom Jurajom Babjakom.

Ten mal garáž v blízkosti Janoština, takže to rozhodne nie je vylúčené. Za zmienku stojí, že aj vražda z roku 2004, za ktorú Minárovcov zatkli, bola vlastne omylom. Páchatelia vtedy zastrelili mladú ženu a 10-ročného chlapca. Minárovcov neskôr odsúdili, ale či majú prsty aj vo vražde Janoština, dodnes nie je známe.

4. Eva Mikušaťová

Eva Mikušťanová mala v čase svojej smrti len 24 rokov, navyše bola vo štvrtom mesiaci tehotenstva. Jej telo našiel v kukuričnom poli v júli 1999 jej snúbenec. Odborníci po prehliadke tela prišli na to, že žena bola pred smrťou znásilnená. Na tele mala množstvo poranení a páchateľ ju uškrtil drôtom.

Ani 22 rokov od vraždy ale nad vrahom nebol vynesený rozsudok. Pátranie po vrahovi bolo veľmi dlhé a dodnes v podstate nemá koniec. Až 11 rokov po vražde z nej polícia obvinila 46-ročného Petra Ježovicu, ten ale svoju vinu popieral. Na šatách Evy sa ale údajne mali nájsť stopy jeho DNA. Podľa Ježovicu išlo o podstrčený dôkaz.

On sám vyhlásil, že dotyčnú nepoznal ani sa s ňou nestretol. Ježovica sa niekoľkokrát postavil pred súd, ale vždy vyviazol s oslobodzujúcim rozsudkom. Sudca poukázal, že počas vyšetrovania boli urobené závažné pochybenia, navyše zmizla aj vražedná zbraň, a to drôt, ktorým Evu uškrtili. Keďže sa ale minister spravodlivosti odvolal, proces začal odznova. Rodina zavraždenej Evy nepochybuje, že ju zavraždil práve Ježovica. Konečný rozsudok však stále nepadol a je otázke, či sa ho dočkáme. Ježovica totiž v máji tohto roka našli mŕtveho v lese. Pravdepodobne spáchal samovraždu.

5. František Gaulieder

František Gaulieder bol slovenský politik, ktorý mal tiež blízko k strane HZDS Vladimíra Mečiara. Patril medzi jej hlavných zakladateľov a v rokoch 1994–1996 pôsobil ako poslanec Národnej rady. V decembri roku 1996 ho HZDS vylúčilo zo strany a zbavilo poslaneckého mandátu.

Európsky súd pre ľudské práva označil toto zbavenie za nezákonné, čo potvrdil aj Ústavný súd. Po odchode z vysokej politiky pôsobil Gaulieder ako šéf odboru bezpečnosti v spoločnosti Telekom, v roku 2014 bol zvolený za mestského poslanca v meste Galanta.

O život prišiel 25. marca 2017. Krátko pred druhou hodinou ráno ho zrazil nákladný vlak v obci Trnovec nad Váhom. Vyšetrovatelia nadhodili možnosť, že Gaulieder spáchal samovraždu, to ale rázne odmietla jeho rodina. Gauliederova manželka sa ústami svojho advokáta Jána Foltána vyjadrila, že niekto má záujem vyšetrovanie uzavrieť ako samovraždu.

Podľa inej teórie mohli Gauliedera uniesť a zdrogovať. V jeho moči sa našli stopy látky, ktorá mení správanie ľudí. Gaulieder bol tiež dôležitým svedkom v kauze únosu syna Michala Kováča mladšieho, na ktorom sa mala podieľať SIS na čele s Ivanom Lexom.

Ak ťa tento článok zaujal, jeho 1. časť nájdeš tu