V histórii kriminalistiky by sme našli mnoho krvavých a brutálnych vrážd, ktoré sa dodnes nepodarilo objasniť. To je, pravdaže, hrozné najmä pre rodinu a príbuzných obetí. Podobné prípady, žiaľ, neobchádzajú ani Slovensko. V niektorých prípadoch síce máme silné indície o možných páchateľoch, ale tí buď vinu odmietajú, alebo sa ich odsúdiť nikdy nepodarilo.

Najhoršie sú také prípady, keď sa vrahovi podarilo uniknúť zatknutiu bez akéhokoľvek trestu. V tomto článku sa pozrieme na 5 najzáhadnejších vrážd, ktoré sa na Slovensku stali.

1. Otília Vranská

Prípad vraždy 22-ročnej Otílie Vranskej patrí k vôbec najzáhadnejším zločinom nielen na Slovensku, ale aj v Česku. Otília Vranská sa narodila v roku 1911 v chudobnej rodine. Bola od detstva problémová, utekala z domu a niekoľko rokov strávila v polepšovni za krádeže. V roku 1933 sa presťahovala do Prahy a snažila sa nájsť si prácu. Napokon sa živila ako prostitútka.

Zavraždená bola 1. septembra 1933. Deň predtým sa svojej domovníčke zmienila, že sa má stretnúť s rotmajstrom Josefom Pěkným. Ten jej údajne sľuboval sobáš a finančne zaistenú budúcnosť. K stretnutiu naozaj došlo, ale keď Otília videla, že Pěkný na schôdzku dorazil s novou partnerkou, vypukla hádka.

Následne Otília vystriedala niekoľko reštaurácií a krčiem, kde sa najedla a vypila niekoľko pív. V kaviarni U politické mrtvoly ju videli s neznámym mladým mužom s blond vlasmi. Naposledy ju svedkovia videli o jednej v noci v reštaurácii U Šmelhauzů.

Telo Otílie Vranskej sa našlo 2. septembra 1933 v osobnom vlaku v Bratislave. Bolo rozrezané a uložené do starého cestovného kufra. Konkrétne v ňom bola Vranskej hlava a dolné končatiny. V ďalšom kufri, ktorý sa našiel v inom vlaku v Košiciach, našli ženský trup. Podľa jedného zo svedkov jeden z kufrov vo vlaku zanechal zavalitý, tmavší muž. Jeho totožnosť sa nikdy nepodarilo zistiť.

Časti tela boli identifikované ako Otília Vranská až 6. septembra. Celému prípadu sa vo veľkom venovala vtedajšia tlač a polícia rozbehla aj podrobné pátranie. Žiadneho vinníka však neobjavila. Za zmienku ale stojí, že do redakcie novín Poslední list chodili v tomto čase pravidelne listy podpísané menom Karel Wodowary či Fantóm ulice.

Pisateľ tvrdil, že to on je vrahom Vranskej a že ju zabil 1. septembra 1933. Náhodou ju stretol a pozval ju do svojho bytu. Keď sa ale dozvedel, že je prostitútka, rozzúril sa, pretože mal s nimi zlé skúsenosti. Vranovskú následne omámil a zabil. Polícii sa nepodarilo overiť, či tieto listy naozaj napísal vrah, alebo išlo len o nemiestny a zlý vtip.

2. Renáta Brezniaková

Len 19-ročná Renáta Brezniaková zmizla v 25. mája 2013, po tom ako odišla z práce. Ešte tesne pred pol treťou popoludní volala svojej matke. Potom mala telefón vypnutý.

Po dôkladnom pátraní sa polícii napokon podarilo nájsť jej telo. Spočiatku nebolo vyšetrovateľom jasné, či išlo o samovraždu, alebo vraždu. Napokon ale vylúčili, že by Renáta zomrela vlastnou rukou. Bola zaškrtená vlastným šálom. Jej vraha sa ale nepodarilo vypátrať. Podľa dostupných informácií sa Renáta zaplietla s problematickými ľuďmi. Viacerí z nich mali byť drogovo závislí.

Jej matka vyhlásila, že ak má niekto akákoľvek informácie, ktoré by mohli viesť k objasneniu tohto zločinu, nech okamžite kontaktuje políciu.

3. Daniel Tupý

Študenta Daniela Tupého vo veku 21 rokov zavraždili 4. novembra 2005. Keď Daniel prechádzal aj s kamarátmi po Tyršovom nábreží, napadla ich skupina 15 ľudí. Daniela zabili, ostatným spôsobili vážne zranenia. Podľa predbežných záverov vyšetrovania mali Daniela zavraždiť neonacisti. Neskôr polícia prišla s verziou, že za zločinom mohlo stáť podsvetie napojené na neonacistické skupiny.

Vražda šokovala celé Slovensko a na pamiatku zavraždeného sa uskutočnilo viacero pochodov a spomienkových akcií. Konali sa tiež pochody proti fašizmu a neonacizmu. Polícia síce z vraždy a ublíženia na zdraví obvinila niekoľko ľudí, tí ale trvali na svojej nevine. Súd ich napokon oslobodil pre nedostatok dôkazov. Dodnes tak páchateľa tohto hrozného zločinu nepoznáme.

4. Róbert Remiáš

Vražda policajta Róberta Remiáša, ktorý zahynul vo veku 25 rokov, je dodnes smutným a tragickým symbolom toho, čo sa na Slovensku dialo počas 90. rokov za vlády Vladimíra Mečiara. Róbert Remiáš bol sprostredkovateľom medzi novinármi a Oskarom Fegyveresom, ktorý patril k svedkom únosu Michala Kováča mladšieho (syna vtedajšieho prezidenta) do Rakúska. Fegyveres tvrdil, že na únose sa podieľala Slovenská informačná služba v spolupráci s podsvetím.

Fegyveres napokon zo strachu o život utiekol do Česka (s Remiášovou pomocou) a samotný Remiáš bol sledovaný. 29. apríla 1996 nastúpil Remiáš do svojho BMW, ktoré okolo štvrť na desať večer vybuchlo. Remiáš výbuchu podľahol. Vyšetrovatelia prípadu tvrdili, že vražda bola vykonaná na objednávku vtedajšieho riaditeľa SIS Ivana Lexu.

S prípadom sa spájajú aj takzvané Mečiarove amnestie. Tie vyhlásil Vladimír Mečiar v roku 1998 a amnestoval nimi páchateľov únosu Michala Kováča ml. Tým vlastne zmaril ďalšie vyšetrovanie v tejto veci. V roku 2017 boli amnestie zrušené. Ivan Lexa sa v tejto kauze postavil aj pred súd, ktorý ho ale zbavil obvinení. Na motívy Remiášovho osudu bol natočený aj film Únos od Mariany Čengel-Solčanskej.

5. Ľudmila Cervanová

Vražda 19-ročnej Ľudmily Cervanovej má v tomto článku zvláštne postavenie. Na základe vyšetrovania sa totiž podarilo zatknúť aj odsúdiť údajných vrahov. Tí ale svoju vinu dodnes odmietajú a za pravdu im dáva aj niekoľko vyšetrovateľov či novinárov. Spoločnosť je v prípade tejto vraždy rozdelená a dodnes nemáme presný obraz toho, čo sa vlastne s Ľudmilou Cervanovou v jej poslednú noc stalo.

Ľudmila Cervanová bola študentka medicíny, ktorú zavraždili v noci z 9. na 10. júla 1976. V tú osudnú noc ju násilím vtiahla do auta skupina mužov, ktorí ju odviezli do bytu na Varínskej ulici. Tu do nej naliali alkohol a niekoľkokrát ju znásilnili. Následne ju odviezli k potoku Čierna voda a utopili. Mala zviazané ruky a obnaženú spodnú časť tela.

Z jej vraždy boli po niekoľkých rokoch obvinení siedmi muži: Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachman. Kocúr, Brázda, Andrášik a Lachman sa priznali, neskôr ale svoje priznanie odvolali s tým, že ho vyslovili pod nátlakom.

Súd ich napokon poslal za mreže. V roku 1990 sa konal na podnet generálneho prokurátora Tibora Böhma druhý proces, kde boli všetci muži opätovne odsúdení. Podľa niektorých novinárov bol celý proces len zinscenovanou fraškou, iní zase tvrdia, že súdy poslali do väzenia skutočných páchateľov.

Osud Ľudmily Cervanovej sa stal námetom aj pre českú drámu Bolero od F. A. Brabeca, viacero kníh a dokumentárnych filmov (napr. Kauza Cervanová).