Zlomeniny ako z autohavárie a zmiznutý jazyk: Čo sa udialo horolezcom počas Ďatlovovej výpravy?

V roku 1959 otriasla celým svetom zvláštna udalosť, ktorá vošla do dejín pod názvom Ďatlovova výprava. V danom období bola zorganizovaná lyžiarska výprava naprieč severným Uralom v Sverdlovskej oblasti. Podľa prokurátora Tempalova dokumenty zo stanu účastníkov hovoria o 21. zjazde Komunistickej strany a zároveň možnom vyslaní výpravy Komsomolom.

Vedenie skupiny prevzal 23-ročný Igor Ďatlov, študent rádiového inžinierstva z Uralského polytechnického inštitútu. K expedícii prizval deväť účastníkov, prevažne spolužiakov a rovesníkov z univerzity. Pôvodné zloženie zahŕňalo osem mužov a dve ženy, avšak jeden člen sa pre zdravotné dôvody nezúčastnil. Každý účastník mal kvalifikáciu turistickej triedy II so zimnými lyžiarskymi prechodmi.

Po návrate očakávali získanie certifikátu triedy III, ktorá predstavovala najvyššiu úroveň v Sovietskom zväze. Zároveň trasa vyžadovala prechod približne 300 kilometrov v extrémnych podmienkach. Skupina navrhla trasu na sever oblasti a k horným tokom rieky Lozva a mestská komisia ju schválila. Cieľom sa stal vrch Otorten vzdialený 10 kilometrov severne od neskoršieho miesta incidentu.

Výprava započala v najnáročnejšom zimnom období. Dňa 23. januára 1959 skupina získala knižku s trasami, v ktorej si určili prechod trasou číslo 5. Komisia evidovala jedenásť osôb, pričom v skupine figuroval aj Semjon Zolotarev s oprávnením na podobnú výpravu. Napokon skupina vyrazila zo Sverdlovska, dnes známeho ako Jekaterinburg, v deň vydania knižky.

Ďatlovova výprava na začiatku výpravy

Skupina dorazila vlakom do mesta Ivdel v skorých ranných hodinách 25. januára 1959 a následne pokračovala nákladným autom do osady Vizhai. Vizhai predstavovala posledné obývané miesto na severe a zároveň východiskový bod ďalšej cesty. Dňa 27. januára účastníci vyrazili smerom k hore Otorten. O deň neskôr sa Jurij Judin pre zdravotné ťažkosti rozhodol vrátiť.