S príchodom nového roka 2026 vstúpila do účinnosti novela zákona o Horskej záchrannej službe (HZS), ktorá zásadne sprísňuje bezpečnostné štandardy na slovenských zjazdovkách. Svahy samé osebe prejdú zmenami. Najvýraznejšou zmenou pre širokú verejnosť je posun vekovej hranice pre povinné nosenie lyžiarskej prilby. Kým doteraz bola táto ochrana povinná pre deti do 15 rokov, po novom sa vzťahuje na všetkých maloletých lyžiarov a snoubordistov až do dovŕšenia 18 rokov, informoval web Info.
Prevádzkovatelia stredísk tak budú musieť upraviť svoje prepravné poriadky a dôslednejšie kontrolovať výstroj mladých návštevníkov pri nástupe na lanovky. Ministerstvo vnútra SR touto úpravou reaguje na nelichotivé štatistiky úrazovosti dospievajúcich. Cieľom je eliminovať fatálne zranenia hlavy u mládeže, ktorá v tomto veku často preceňuje svoje schopnosti a inklinuje k agresívnejšej jazde.
Okrem bezpečnosti rekreačných športovcov však novela prináša aj systémové zmeny v organizácii horskej záchrany. Štát chce zabezpečiť, aby prevencia držala krok s narastajúcim počtom návštevníkov v našich pohoriach, pričom dôraz sa kladie aj na zodpovednosť rodičov a zákonných zástupcov za dodržiavanie tohto nariadenia.
Svahy pod vplyvom nových pravidiel
Zákon po novom striktne zakazuje neoprávnené používanie názvu a znaku Horskej záchrannej služby. Týmto krokom chce štát zabrániť zneužívaniu oficiálnej symboliky komerčnými subjektmi, ktoré u verejnosti často vyvolávali klamlivý dojem štátnej autority. Zároveň vzniká Národná asociácia horských záchranárov.
Táto dobrovoľná stavovská organizácia sa má postarať nielen o záujmy svojich členov, ale aj certifikovať odbornú spôsobilosť pre prácu s lanovou technikou v rôznych priemyselných odvetviach mimo hôr, čím sa zvýši celková úroveň bezpečnosti pri rizikových prácach na Slovensku.
Novela zasiahla aj do kompetencií horských vodcov, ktorých rozsah činnosti sa rozširuje o vedenie kurzov technickej pomoci. Dochádza tiež k presnejšiemu vymedzeniu terénov, v ktorých môžu svoje služby legálne poskytovať, čo má ukončiť dlhoročné kompetenčné spory.
Precizovanie týchto ustanovení prispeje k vyššej právnej istote vodcov aj ich klientov, čím sa slovenské hory stávajú transparentnejším a profesionálnejším prostredím pre medzinárodný cestovný ruch. Nové pravidlá jasne definujú, kde končí bežná turistika a kde začína odborné sprevádzanie, čo uľahčí prácu aj kontrolným orgánom v národných parkoch.
Dôležitý posun v technologickom smere
Výrazný technologický posun nastáva v oficiálnom zavedení bezpilotných lietadiel do arzenálu HZS. Drony budú odteraz kľúčovým nástrojom pri záchranných akciách a pravidelnom monitoringu rizikových lavínových oblastí. Tieto stroje dokážu v neprístupnom skalnatom teréne nahradiť riskantné nasadenie vrtuľníka či pozemných skupín. Tým sa dramaticky skracuje čas potrebný na lokalizáciu nezvestných osôb v kritických podmienkach, kde rozhodujú doslova minúty.
Moderné termovízne kamery na dronoch navyše umožnia záchranárom efektívne pátrať aj po zotmení alebo v hustej hmle. To sa doteraz zdalo ako takmer nemožné. V neposlednom rade sa sprísňujú nároky na odbornú spôsobilosť pri špeciálnych operáciách s využitím lezeckej techniky.
Každý takýto zásah vo vymedzených lokalitách bude vyžadovať špecifickú kvalifikáciu zhodnú s tou, akú majú profesionáli z HZS. Slovenská legislatíva sa tak v roku 2026 plne prispôsobila moderným bezpečnostným nárokom a technologickému pokroku.
Na prvé miesto postavila ochranu života a zdravia návštevníkov hôr. Zmeny vysielajú jasný signál, že bezpečnosť v slovenskom vysokohorskom prostredí už nie je len odporúčaním, ale jasne definovaným legislatívnym štandardom.
