Predstav si, že na chvíľu zavrieš oči a keď ich znovu otvoríš, ležíš v nemocnici. Okolo teba pípajú prístroje, nepoznáš miestnosť, v ktorej si, a lekár ti pokojne oznámi, že si bol celý týždeň v bezvedomí. Ešte pred chvíľou si bol doma. Teraz netušíš, čo sa stalo. A najhoršie je, že si nepamätáš vôbec nič.
Presne takýto šok zažili aj viacerí ľudia na Reddite. Bez varovania sa prebrali na nemocničnom lôžku a až spätne sa dozvedeli, čo všetko ich do tejto situácie dostalo. Na sociálnej sieti sa rozhodli podeliť o svoje desivé skúsenosti. Pozreli sme sa na tie najzaujímavejšie z nich.
1. Sedela som v školskej jedálni a cítila som sa čoraz horšie. Poprosila som kuchárku, či sa nemôžem ísť na chvíľu nadýchať čerstvého vzduchu. Odpálkovala ma a poslala späť k stolu. Cestou na miesto sa mi zatmelo pred očami a stratila som vedomie. Prebrala som sa až v nemocnici. Našťastie išlo len o silnú virózu, nič vážne, no ako dieťa ma to poriadne vystrašilo.
2. Bol to úplne obyčajný deň v práci. Odišla som na toaletu a zrazu ma tak prudko zabolelo v bruchu, že som sa nedokázala ani postaviť. S vypätím posledných síl som privolala kolegyne, ktoré zavolali záchranku. Čo sa dialo potom, si nepamätám. Prebrala som sa až vo chvíli, keď ma viezli na operačnú sálu. Diagnóza? Mimomaternicové tehotenstvo.
3. Bol som na služobnej ceste v Texase. Pamätám si len to, ako sme sedeli v aute – dvaja kolegovia vpredu, ja vzadu za sedadlom spolujazdca. A potom tma. Prebral som sa až v sanitke, kde mi povedali, že do nás narazila dodávka a náraz nás odhodil do zvodidiel. Z celej nehody nemám jedinú spomienku. Skončil som so siedmimi zlomenými rebrami, prasknutou kľúčnou kosťou, otrasom mozgu a rozdrvenými kosťami na krku. Dostať sa späť do normálu mi trvalo viac než pol roka.
4. Dostala som silný astmatický záchvat. Hrdlo sa mi úplne stiahlo a mala som pocit, že sa dusím. Pamätám si, ako som sa prebrala na zadnom sedadle dedkovho auta, s hadičkou v krku, zatiaľ čo ma búchal po chrbte, aby som sa nadýchla. Ďalšia spomienka už patrí nemocnici. Mala som vtedy sedem rokov a dodnes je to jedna z najdesivejších a najtraumatickejších chvíľ môjho života.
5. Zrazila ma dodávka. Posledný obraz, ktorý mi zostal v hlave, je, ako sedím v škole na štvrtej hodine. Potom prázdno. Náraz mi vymazal z pamäte viac než polovicu dňa.
6. Niekto po mne hodil hrable ako oštep. Trafili ma priamo medzi oči. Ďalšia spomienka? Už len urgentný príjem v nemocnici.
7. Moja sestra prekonala diabetickú ketoacidózu. Hovorila, že mala pocit, akoby len žmurkla. Zavrela oči… a opätovne ich otvorila. Presne tak to vnímala. Lenže medzi tým „žmurknutím“ uplynul celý týždeň, počas ktorého bojovala o život.
8. Mala som asi osem rokov, rodičia odišli na večeru a doma ma strážila mladá opatrovateľka. Bola som unavená, zaliezla som pod perinu a zaspala. Keď som otvorila oči, už som ležala v sanitke. Zistila som, že mi dala lieky na spanie, aby som sa počas jej domácej párty nezobudila. Podala mi ich toľko, že som to takmer neprežila.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
