9. Behám už vyše dvadsať rokov a žijem na Floride, takže som si myslel, že na vlhko a extrémne horúčavy som zvyknutý. Očividne som sa mýlil. Pred siedmimi rokmi som bežal polmaratón. Keď som mal cieľ už takmer na dosah, odpadol som. Prebral som sa až na JIS-ke. Lekári mi povedali, že som skolaboval z úpalu. Najbizarnejšie je, že existuje fotka, na ktorej prebieham cieľovou čiarou – hoci si na ten moment nepamätám vôbec nič.
10. Pred deviatimi rokmi som dostal infarkt. Ešte si pamätám, ako ma viezli do nemocnice a bol som pri vedomí. To, čo nasledovalo po príchode, je však úplne vymazané. Prebral som sa až o niekoľko dní neskôr, napojený na prístroje. Dodnes som vďačný, že som to vôbec prežil.
11. Mala prísť na návštevu maminina kamarátka, ktorú som zbožňovala. Bežala som jej oproti po schodoch, potkla sa… a prebrala som sa až na operačnej sále. Spadla som na ostrý kameň a škaredo si rozbila hlavu. Jazva mi zostala dodnes.
12. Pamätám si, že som opitý sedel na preliezke na detskom ihrisku… a tým to skončilo. Prebral som sa až na druhý deň v nemocnici s infúziou v ruke. Lekári mi povedali, že keď ma našli, bol som v kóme a viaceré orgány už začínali zlyhávať. Ak by ma objavili o niečo neskôr, neprežil by som. Stalo sa to pred tromi rokmi a odvtedy som sa alkoholu ani len nedotkol.
13. Bol som úplne v pohode a o sekundu neskôr som ležal na nemocničnej posteli napojený na prístroje. Bez varovania ma položil ťažký astmatický záchvat.
14. Bolo to ešte na základnej škole. Zostala som doma, lebo som mala teplotu, ľahla som si oddýchnuť… a prebrala som sa až o tri dni neskôr v nemocnici bez citu v nohách. Lekári mi zistili meningitídu, ktorá mi vážne poškodila nervy v dolnej časti tela. Tri týždne som ležala pripútaná na lôžku a potom som sa musela znovu učiť chodiť.
15. Išla som na narodeninovú oslavu a tešila sa na obyčajný večer s kamarátmi. O pár minút neskôr som sa však prebrala v sanitke so sirénami nad hlavou. Lekári mi povedali, že ma niekto udrel do hlavy a nechal ležať na ulici. Dodnes netuším, kto to bol ani prečo to urobil. Nezmizlo mi nič. Len vedomie.
16. Život mi zachránila suseda. Večer som si ľahol do postele úplne v pohode a ďalšia spomienka je, že ležím na zemi a vykašliavam krv. Netuším, ako som sa tam dostal. V našom dome boli pod dverami veľké škáry, cez ktoré bolo všetko počuť. Keď sa suseda vracala domov, začula moje stony, búchala na dvere, no neozýval som sa. Nakoniec ich vyrazila a zavolala záchranku. Dva týždne som bol v bezvedomí, schudol som takmer 50 kíl a lekári nikdy presne nezistili, čo sa vlastne stalo.
