Ako je máj lásky čas, tak leto je časom, kedy deväťdesiat percent slovenskej populácie migruje k najbližšiemu a cenovo najdostupnejšiemu moru, čo by podľa mojich chabých matematických výpočtov malo byť asi Chorvátsko. Keďže Chorváti nie sú charakteristickí žiadnymi do očí bijúcimi fyziologickými črtami, ktoré by ich od nás výrazne odlišovali, jeden by povedal, že taký bežný Slovák tam určite splynie s davom. No jeden by sa hlboko mýlil, pretože je niekoľko očividných znakov, ktoré ťa nepochybne uistia v tom, že tento človek jednoznačne pochádza z krajiny halušiek a borovičky.

1. Už z diaľky možno pozorovať unikátne kombo fashion kúskov, ktoré mu očividne pripadali ako najvhodnejšími doplnkami správneho dovolenkára, a určite by si zaň vyslúžil minimálne titul módnej ikony v hotelovej tombole. Alebo v preklade ponožky v sandáloch, ľadvinka a fejkové raybany od Turka na pláži.

2. Ešte ďalšie dva dni dojedá rezne strčené v dvoch plátkoch chleba, ktoré babka osmažila, aby náhodou počas tej hodinovej cesty jej ratolesti a ratolesti jej ratolestí náhodou neumreli od hladu.

3. Celú dovolenku loví mušličky, aby ich po príchode domov j*bol na balkón v tej istej igelitke, v ktorej ich dovliekol, nechal ich tam posmrdkávať a ohuroval každú príležitostnú návštevu skutočnosťou, že si za svoju minimálku mohol dovoliť výlet k Jadranskému moru.

4. Nevie zosmoliť jednu súvislú vetu v žiadnom zo svetových jazykov, takže pri objednávaní kávy zosmiešni úroveň jazykových schopností celej krajiny skomoleninou nejakých anglicko-nemecko-ruských neexistujúcich slov. Očividne mu totiž nedošlo, že chorvátčina tiež spadá pod slovanské jazyky a určite by domáci lepšie porozumeli slovenčine ako tejto nezmyselnej zlátanine.

5. Na švédskych stoloch sa neunúva brať si tanierik. Radšej si urobí zo spodka trička taštičku a vo veľkom nakladá jedlo rovno tam, tváriac sa pritom ako utečenec z koncentračného tábora a nevidel iné jedlo ako polorozložené larvy múch aspoň dvanásť rokov.

6. Nadáva, že zmrzlina je drahá. Pri každom jednom stánku. Pretože na Slovensku stojí len päťdesiat centov, ale tu v tejto predraženej diere miestami aj dve eurá. Čo z toho, že u nás ti naložia porciu veľkosti nechtu na malíčku drobného novorodenca a u nich by sa jeden kopček dal pokojne považovať za štvorchodové večerné menu. Je proste drahá.

7. Z dovolenky si odnáša slušnú zbierku suvenírov. Len škoda, že na väčšine z nich je hotelové logo. Šampóniky, kondicionéry, mydlá… Pri troche šťastia a lopkárskych zručnostiach aj toaletný papier či uteráky. Pretože na Slovensku nie je nič. Ani obchody s kozmetikou. A keď je to zadarmo, srdce by mu puklo, keby to tam nechal len tak ležať.

8. V každej reštaurácii je ponuka jedál obmedzená na pleskavicu, čevapčiči a nejakú srandu, ktorá sa síce volá pizza, ale Taliani by im za ňu boli schopní vyhlásiť vojnu. A to jeho žalúdku, odchovanom na domácej knedli, perkelte a segeďáku teda príliš nevonia. 

9. Nedostatočný výber jedál z „domácej“ kuchyne dopĺňa ďalšia katastrofa. Pivo chutí ako šťanka. A to je hádam to najhoršie, čo sa na dovolenke môže stať.

10. Fotí si každú kravinu, od tvaru dlažobných kociek na blízkom námestí až po hotelovú izbu, lebo má zásuvku rovno pri posteli. A to je v hotelovom biznise zjav nevídaný, keďže ľudia, čo navrhovali elektrické rozvody v týchto budovách si buď mysleli, že ľudia majú trojmetrové ruky alebo nevedia, koľko stojí dvojmetrový nabíjací kábel na mobil.

11. Ešte stále nosí plavkové slipy. A to by naozaj nemal. Celé pobrežie naozaj nie je zvedavé na jeho presvitajúcu výbavičku a nevkus sršiaci všade naokolo. Zakopať a spáliť. Teda v opačnom poradí.

12. Nadáva na plnú hubu, ideálne vulgárne opisuje kozy babenky, ktorá vedľa neho chytá bronz hore bez. Zasa tu niekto prehliadol fakt, že polovica tých ľudí na pláži je v skutočnosti zo Slovenska a aj keby nie, tak Chorváti ROZUMEJÚ. 

13. Kúpe sa v bielom tričku, lebo opäť raz podcenil lúče chorvátskeho slnka v obedných hodinách a teraz má jeho chrbát nádych paradajkového pretlaku.

14. Nakúpi si aspoň desať pohľadníc, no ani jednu z nich nepošle. Lebo kto v dnešnej dobe kupuje známky a dobrovoľne chodí na poštu?!

15. Nadáva, že nikde nepredávajú rožky ani normálny chlieb. Len ten biely hybrid bagety a veka chlebu, ktorý sa rozpadáva a chutí ako materiál na zatepľovanie bytoviek. (Teda nie, že by som niekedy chutnala materiál na zatepľovanie bytoviek, ale keby áno, tak by určite chutil takto.)

16. Ak mu upratovačka nechá na posteli pozornosť v podobe uterákového origami labute, okamžite dáva hotelu na nete dobré recenzie. Kašlať na to, že sprcha tečie, záchod nesplachuje a výhľad na more sa akosi zmenil na výhľad na hotelové parkovisko a vyschnuté kiwi, keď má dobrý základ na úspešnú sériu fotografií v instagramovom „storičku“.

17. Ešte existuje aj možnosť, že svoj rozpočet okresal k dokonalosti a vykašľal sa na hotel úplne. To v preklade znamená, že si celú dovolenku škriabe pole hnisavých pupákov na stehne, vyberá si z r*ti ihličie (lebo kempy v Chorvátsku sú z nejakých nevysvetliteľných príčin vždy umiestnené pod opadavými ihličnanmi, výborná stratégia na prilákanie turistov) a ako pamiatku si zo spoločných spŕch odnáša plesne na nohách.

18. Ráno si dá budík na šiestu ráno, aby si stihol zarezervovať flek hneď pri vode. Domáci naňho pozerajú spoza okeníc, schuti sa rehocú a on si myslí, že parádne vybabral so systémom. To, že vlastne on bol ten, s ktorým niekto vybabral, a že to bola matka príroda osobne, zistí po dvoch hodinách, keď sa vráti z raňajok a jeho slnečník pláva tri kilometre za bójkou. To je príliv, kamoško. Také na Slovensku nemáme.