4. Çatalhöyük
Çatalhöyük bolo veľmi veľké mesto, ktoré sa rozprestieralo na území dnešného Turecka, a jeho obyvatelia ho založili asi v roku 6700 pred naším letopočtom. Opustené bolo približne v roku 5700 pred naším letopočtom. Dnes sa o ňom hovorí ako o vôbec najstaršom meste na svete. Historici predpokladajú, že v ňom žili predovšetkým farmári. Chovali zvieratá a mali znalosti o pestovaní plodín. Populácia sa odhaduje na 5 až 7-tisíc ľudí.
Samotné mesto sa svojou štruktúrou odlišuje od iných miest či usadlostí tej doby. Napríklad, do domov sa vchádzalo cez diery na strechách, kam obyvatelia vystupovali po rebríkoch. Podľa všetkého sa v ňom nachádzali len domy obyvateľov, nenašli sa žiadne úradné budovy.
Interiéry domov boli vyzdobené maľbami, našli sa aj lebky býkov či malé sošky žien z hliny. Členovia tejto civilizácie boli zdatnými remeselníkmi a obchodníkmi a mali veľký zmysel pre poriadok (archeológovia spomínali, že ich obydlia boli pozoruhodne čisté). Mŕtvych obyvatelia pochovávali na území mesta, čo malo zrejme spojitosť s ich náboženskými tradíciami. Ako najvyššie pravdepodobne uctievali nejaké ženské božstvo, hoci sa nedá presne povedať, či išlo o matriarchálnu alebo patriarchálnu spoločnosť.
Výskumy naznačujú, že obyvatelia nemali žiadnu spoločenskú štruktúru ani žiadnych vládcov. Každý občan mal rovnaké práva, nebola zaznamenaná ani žiadna forma znevýhodňovania na základe pohlavia. Prečo obyvatelia napokon mesto opustili, však dodnes nie je jasné.
5. Veľkonočný ostrov
Zaujímavou civilizáciou bola aj tá, ktorá prebývala na Veľkonočnom ostrove. Dnes nám ju pripomína najmä séria obrovských kamenných sôch, zobrazujúcich ľudské hlavy. Na ostrov dorazili prví polynézski osadníci asi v roku 300 nášho letopočtu, pričom civilizácia svoj vrchol zažila asi v rokoch 700-1200 nášho letopočtu.
Keďže ale nemáme k dispozícii písomné záznamy, je ťažké spätne rekonštruovať ich život. Podľa historikov išlo podľa všetkého o civilizáciu, ktorá mala nespochybniteľné znalosti. Pravdepodobne v nej existoval silný triedny systém, na ktorého čele bol kráľ, ktorému bolo dovolené všetko.
Často dochádzalo k vojnám medzi rôznymi kmeňmi na ostrove. Bádateľom sa podarilo zistiť, že na ostrove dochádzalo aj ku kanibalizmu. Samotné sochy, ktoré sme už spomínali (volajú sa Moai), súviseli s náboženskou vierou obyvateľov a ich obradmi. Verili, že mŕtvi im dokážu prostredníctvom sôch zo záhrobia odovzdávať duchovnú silu.
Čo ale spôsobilo, že obyvatelia ostrov opustili? Pravdepodobne za to mohla nestála klíma ostrova, ktorá bola navyše ešte viac narušená výrazným odlesňovaním. Keď sa teda obyvateľom vyčerpal materiál, prípadne sa zhoršilo podnebie, boli nútení sa presunúť inde.
