Jednoduchá hra kameň, papier, nožnice ti je iste veľmi dobre známa. Najčastejšie sme sa k nej ako decká uchyľovali, keď sme potrebovali zistiť, kto bude mať prednosť, alebo sa na niečom zhodnúť. Hra je postavená na jednoduchom princípe. Každý z hráčov (väčšinou sú dvaja) po odpočítaní niekoľkých sekúnd ukáže gestom ruky buď kameň (zovretá päsť), papier (otvorená dlaň) či nožnice (dva vystreté prsty).

Platí pritom jednoduchá logika: kameň poráža nožnice (pretože tie sa na ňom otupia), papier poráža kameň (pretože ho doň možno zabaliť) a nožnice porážajú papier (pretože ho môžu rozstrihať).

Hoci sa zdá, že táto hra je založená výhradne na náhode, nie je to celkom pravda. Iste, osud je dôležitým faktorom, ale šťastiu sa dá ísť naproti, ak sa človek vyzná v psychológii, má taktické uvažovanie a schopnosť odhadnúť súpera. Kde sa ale hra kameň, papier, nožnice zrodila? Jej korene musíme hľadať poriadne hlboko v minulosti.

Zrod v Číne

Odborníci sa domnievajú, že hra vznikla približne 300 rokov pred naším letopočtom v Číne a veľmi rýchlo získala na popularite. O tom, kto ju vymyslel, nemáme žiadne informácie, ale hrali ju prakticky všetci.

Slúžila ako vhodný prostriedok v situáciách, keď sa ľudia nevedeli na niečom dohodnúť, keď si potrebovali rozdeliť prácu, ale aj počas krátenia dlhej chvíle. Číňania ju nazývali huozhitou, huaquan či shoushiling. Jej princíp bol v podstate rovnaký, ako poznáme dnes, ale predsa len tu boli rozdiely.

Číňania jednotlivé gestá nevnímali ako kameň, papier a nožnice, ale ako jedovatú stonožku, hada a žabu. Tieto symboly sa tiež ukazovali iným spôsobom, najčastejšie len jedným konkrétnym prstom (malíček, palec a ukazovák).