„Mama, to nie je len fáza, toto je moje skutočné ja!“ Človek by myslel, že túto vetu počúvajú rodičia len posledných pár desaťročí, v skutočnosti je rebélia a snaha mladých odlíšiť sa od väčšinovej spoločnosti stará ako ľudstvo samo.
Pre ľudí je totiž celkom prirodzené formovať kmene, prostredníctvom ktorých by sa vymedzili voči iným kmeňom. Ľudia jednoducho majú tendenciu deliť sa na my a oni (psychológovia používajú múdre termíny ingroup a outgroup). Séria článkov, v ktorej sa budeme venovať subkultúram, vychádza z knihy Módne kmene od Caroline Young.
Mladí ľudia sa vždy snažili nájsť si vlastnú cestu životom napodobňovaním svojich hrdinov (fiktívnych či reálnych), s ktorými sa stotožňovali. Zároveň ich vždy sprevádzalo úsilie zaradiť sa do skupiny rovnako cítiacich a mysliacich rovesníkov. Tak sa zrodili subkultúry.
Keď v roku 1774 nemecký spisovateľ Goethe vydal pochmúrny román Utrpenie mladého Werthera, v Európe sa spustila „wertherovská horúčka“ – mladí muži vo veľkom napodobňovali spôsob obliekania hlavného hrdinu a mnohí z nich sa podľa vzoru Werthera dokonca rozhodli pre samovraždu. Nepripomína to vlnu depresívnej mládeže emo zo začiatku 21. storočia?
Subkultúry sa navzájom miešajú a kopírujú, vznikajú ich špecifické odnože. Mnohé zaniknú, aby sa po rokoch opäť objavili v novej podobe. Ich členovia môžu pre väčšinovú spoločnosť vyzerať ako totálni magori (nie je to ich cieľ?), ale jedno sa im uprieť nedá – odvaha, s ktorou nosia aj tie najbizarnejšie kúsky. Ak sú subkultúry dostatočne vytrvalé, je celkom isté, že prvky ich štýlu preberie mainstream.
Poďme sa pozrieť na rozmanitý svet známych aj menej známych subkultúr, ktoré vznikli za uplynulých sto rokov!
Flapper
Prvá svetová vojna zanechala v ľuďoch hlboké jazvy. Mnohí stratili vieru v Boha. Iní prestali veriť v človeka a v spoločnosť. Formovali sa nové svetonázory. Doba priala kadejakým extrémistickým hnutiam, ktoré národom sľubovali žiarivú budúcnosť.
Revolúcia ale nebola pre každého. Politikárčenia mali podaktorí ľudia už plné zuby a jednoducho sa chceli baviť. Baviť sa na 110 % a ignorovať pri tom všetky staré a zaužívané pravidlá. Dievčatá, ktoré sa narodili do sveta, v ktorom bolo odhalené lýtko považované za hriech, sa odrazu oddávali vyzývavej móde, kokaínu a lesbickým vzťahom.
Flappers sa hovorí mladým ženám, ktoré sa počas divokých dvadsiatych rokov búrili spoločenským konvenciám. Milovali jazz a módu hollywoodskych hviezd. Sebavedomá, štíhla mladá dáma s výrazným rúžom sa stala fenoménom, ktorému krídla ustrihol príchod veľkej hospodárskej krízy v roku 1929. Ikonické dielo, ktoré zachytáva túto subkultúru, je kniha Veľký Gatsby, ktorá bola niekoľkokrát sfilmovaná.
Swingjugend
V 30. a 40. rokoch patril medzi najatraktívnejšie hudobné žánre swing – tanečná odnož jazzu. Svojich fanúšikov si našiel aj v nemeckom Hamburgu a v Berlíne, kde sa mládež z lepších rodín zamilovala do americkej hudby a britskej módy.
Nacisti po svojom nástupe k moci označil swing za „entartete musik“ (úpadková hudba). Dôvodom bol predovšetkým častý židovský pôvod skladateľov a kapely zložené z černochov. Energický a hravý tanec symbolizujúci slobodu sa priečil absurdným rasovým teóriám nacistov.
Swingujúce dievčatá si dovolili maľovať sa a lakovať si nechty, čo sa priečilo „árijskému ideálu“ prirodzenej ženy. Swingjugend sa stali pre nacistický režim nepohodlnými a neskôr boli úplne zakázaní. Komunita sa musela stiahnuť z verejných priestorov do svojich domovov, kde našli využitie gramofóny. Niektorí swingjugendi sa nevyhli zatknutiu a niekoľko z nich dokonca skončilo v koncentračných táboroch.
Beatnik
Po konci druhej svetovej vojny sa z frontu vrátili tisíce mužov, pre ktorých akoby nebolo v spoločnosti USA miesto. Charakteristickým sa pre nich stal odpor k autoritám a konzumnému spôsobu života, hundranie nad nespravodlivosťou sveta a nekonečné diskusie o tom, ako situáciu zlepšiť. Beatnici sa stali základom pre stereotyp „kaviarenského“ intelektuála, ktorý veľa kecá a málo robí.
Keďže kapitalizmus sa mudrovaním nepodarilo poraziť, stále platilo, že kto málo robí, má málo peňazí. Beatnický štýl sa vyznačoval svojou skromnosťou vychádzajúcou z nefalšovanej chudoby. „Zbitá generácia“ sa túlala svetom a svoje zážitky v prostredí najnižších sociálnych vrstiev zvečňovala v poviedkach a poézii.
Bohémsky životný štýl beatnikov odrazu začal byť cool, na čom má nepochybne zásluhy aj Kerouacova kniha Na ceste (1957). Veľké módne domy sa inšpirovali týmito tulákmi a beatnický štýl sa dostal do mainstreamu. Nastal jeden z tých dobre známych momentov, keď bohatí ľudia zatúžili vyzerať ako chudobní ľudia. Odkaz beatnikov môžeme vidieť v neskorších subkultúrach hippies a hipsterov.
Greaser
Vznik greaserov sa takisto spája s koncom druhej svetovej vojny. Greaseri vznikli z mladých amerických mužov, ktorí sa vrátili z bojov v zámorí a so sebou si priniesli kožené bundy, lásku k motorom a neúctu k ľudským životom a majetkom.
Túto subkultúru definuje fanatická posadnutosť rock’n’rollom, snaha napodobňovať Elvisa Presleyho a ostatné hviezdy žánru. „Uniformu“ greaserov predstavovali čižmy, džínsy, kožená bunda a tričko. V tom čase bolo nosenie obyčajného krátkorukávového trička považované za akt rebélie, lebo podľa dobových noriem išlo o spodnú bielizeň.
Samotný názov (mastní) odkazuje na extrémnu spotrebu vlasovej pomády, ktorou si greaseri vytvárali extravagantné účesy zvláštnych tvarov a rozmerov. Mnohí greaseri formovali motorkárske gangy, zriedkavé neboli konflikty s členmi iných subkultúr. Dôvod na boj ani nebol potrebný. Greaseri sa hnevali na každého a všetkých, veď medzi ich najväčšie modly patrila hlavná hviezda filmu Rebel bez príčiny – James Dean.
Bills
Ak by ti niekto ukázal čierno-bielu fotografiu černocha v kovbojskom odeve, zrejme by ťa to ani tak neprekvapilo. Veď divoký západ bol plný bývalých otrokov, ktorí sa živili starostlivosťou o dobytok a ďalšími poľnohospodárskymi prácami. Prekvapivejšie znie fakt, že čierni kovboji boli úplne bežným zjavom aj v Kongu 50. rokov.
Odkiaľ sa vzali? Za ich zrod je zodpovedná najmocnejšia americká zbraň – Hollywood. Chudobní obyvatelia krajiny pod belgickou nadvládou nemali veľa možností pre sebarozvoj, a preto veľa času trávili sedením v kinách. Veľkej popularite sa tešili americké westerny a najväčším hrdinom sa stal Buffalo Bill. Podľa neho subkultúra dostala aj meno.
Niekto by mohol predpokladať, že Konžania sa budú skôr identifikovať s americkými domorodcami, ktorí zápasili s bielym mužom. Opak sa stal pravdou a bieli hrdinovia, schopní porážať nepriateľov a loviť zvieratá, sa stali miestnym ideálom mužnosti. Kongo zaplavili kovbojské gangy, bojujúce medzi sebou, ale hovorí sa, že stáli aj pri rozpútaní nepokojov, ktoré nakoniec viedli k pádu koloniálnej vlády a získaniu národnej samostatnosti.
Pokračovanie nabudúce…
