Nikki Sixx
Basgitarista Mötley Crüe Nikki Sixx v roku 1987 predávkovaný her*ínom skutočne zomrel – na dve minúty bol klinicky mŕtvy. „Skúšal som sa posadiť, aby som pochopil, čo sa deje. Myslel som si, že bude ťažké zdvihnúť telo. Na moje prekvapenie som sa však naraz vystrelil hore, akoby som nevážil nič. Potom som cítil, že ma niečo jemné chytá za hlavu a ťahá nahor. Nad mnou bolo všetko žiarivo biele. Keď som sa pozrel dolu, uvedomil som si, že som opustil svoje telo. Nikki Sixx – alebo jeho špinavé, potetované telo, ktoré ho kedysi obsahovalo – ležal zakrytý plachtou na nosidlách, ktoré medici tlačili do sanitky.“
Oživili ho dvoma injekciami adrenalínu priamo do srdca. Po prebudení sa pobavil, že ho fanúšikovia čakali so sviečkami, lebo si mysleli, že zomrel. Tento zážitok sa stal inšpiráciou pre hit Kickstart My Heart.
Tracy Morgan
Tracy Morgan sa ťažko zranil 7. júna 2014 pri dopravnej nehode, keď do jeho limuzíny narazil kamión. Utrpel vážne poranenia vrátane poškodenia mozgu a dva týždne bol v kóme. Tvrdí, že počas tej doby nazrel do posmrtného života: „Prešiel som na druhú stranu. Nie je to výmysel. Viete, čo mi povedal Boh? ‚Tvoja izba ešte nie je pripravená. Ešte máš niečo, čo treba dokončiť.‘“ Musel sa znovu naučiť chodiť a hovoriť, no neskôr sa vrátil aj na televízne obrazovky.
V rozhovore pre Super Soul Sunday s Oprah Winfrey v roku 2020 teraz už 56-ročný Morgan vysvetlil, že už nikdy nebude „normálny“, no niektoré zmeny v jeho živote sú pozitívne: „Povedal som nedávno svojej manželke, že niečo je inak. Spôsob, akým sa správam k ľuďom, je proste iný. Zistil som, že hovorím ‚Ľúbim ťa‘ aj 200-krát denne cudzím ľuďom. Nezáleží mi na tom – nemusím vás ani poznať, aby som vás ľúbil, ja vás ľúbim!“
Slash
Gitarista Guns N’ Roses Slash sa začiatkom 90. rokov predávkoval dr*gami v hoteli v San Franciscu. Zrútil sa na chodbe a bol bez pulzu. Paramedici ho oživili adrenalínom priamo do srdca.
Keď sa ho spýtali, či si pamätá celý incident, Slash povedal: „Pamätám si všetko až do toho momentu. A všetko po tom bolo len to, že som sa zobudil s paramedikmi a stále som bol v hoteli. Stalo sa to v hotelovej chodbe… Do toho bodu si pamätám, že som stratil vedomie. Je to zvláštny pocit, ktorý nastáva, keď vás paramedici prebudia z takmer smrti – obrovský nával energie, svetiel, hlasov, chaosu, a je to nezameniteľný zážitok. Zažil som to niekoľkokrát a stále si to pamätám.“
Donald Sutherland
Herec Donald Sutherland v roku 1968 ochorel na bakteriálnu meningitídu. Spomína, že videl modrý tunel a biele svetlo: „Stál som za pravým ramenom a pozoroval svoje telo v kóme, ako pokojne kĺže modrým tunelom. Ten istý modrý tunel, o ktorom vždy hovoria ľudia, ktorí prežili smrť. Taká lákavá cesta. Taký pokoj. Všetko bolo v poriadku. A potom, tesne predtým, než som mal podľahnúť príťažlivosti matného bieleho svetla, ktoré žiarilo na jeho spodku, ma nejaká prapôvodná sila silno chytila za nohy a prinútila ich zabrať.“
Pokračoval: „Cesta nadol sa spomalila a zastavila. Bol som na ceste k smrti, keď ma spomienka na všetku tú drsnú snahu prežiť detské choroby ťahala späť. Prinútila ma žiť. Bol som nažive. Vyšiel som z kómy. Chorý ako pes, ale živý.“
Jane Seymour
Herečka Jane Seymour v roku 1988 natáčala film, keď dostala in*ekciu antibiotík nesprávne do žily. Upadla do anafylaktického šoku a opustila svoje telo. Videla, ako sa ju lekári snažia oživiť.
Keď sa jej v roku 2023 v rozhovore pre The Times spýtali, či verí v život po smrti, odpovedala: „Nemám tušenie. Viem len, že som opustila svoje telo. Videla som biele svetlo a pozrela som sa dole, jasne som videla a počula všetkých, ako kričia a snažia sa ma oživiť – a podarilo sa im to. Ale keď ste mimo svojho tela, všetko je neuveriteľne pokojné.“
Seymour poznamenala, že z tejto skúsenosti si odniesla dôležitú lekciu: „Po tom všetkom som si uvedomila, že si do tohto života nič nevezmete. Bol to nádherný okamih; ukázal mi, aké to môže byť jednoduché. Všetko je o láske a o tom byť milovaným. O tom, aký rozdiel môžete spraviť po ceste. Uľahčilo mi to život. Prestala som sa obávať smrti alebo zomierania. Uvedomila som si, že to nebolí a nie je pri tom žiadna panika. Život je neuveriteľne cenný a nechcem ani okamih premárniť.“
