8. septembra 2016 prijal tesne pred polnocou neznámy lekár na juhokórejskej pohotovosti pomerne všedný telefonát. „Máme na operačnom stole 24-ročného muža. Všetko je v poriadku, pacient je pri vedomí, pre istotu by sme vám ho však chceli poslať na kontrolu,“ opísal mu plastický chirurg na druhom konci linky situáciu.

Bol úplne pokojný a vôbec nič nenasvedčovalo tomu, že už o pár chvíľ neskôr zavládne na pohotovosti úplný chaos. Keď totiž sanitka operovaného pacienta konečne priviezla, nič nebolo v poriadku. Spomínaný 24-ročný muž nielenže nebol pri vedomí, kdesi po ceste sa mu podarilo stratiť dve tretiny krvi a v tejto fáze doslova bojoval o život.

Klinika plastickej chirurgie tvrdila, že od nich odchádzal v relatívne dobrom stave, niečo sa teda muselo odohrať v sanitke. Pravda však bola niekde celkom inde.

Užšou sánkou za kariérnym postupom

Mladý vysokoškolák, ktorý mal podľa sľubov chirurga odísť po zákroku domov po svojich, sa volal Dä-Hui Gwon. Blízki ho opísali ako dobrosrdečného človeka, ktorý nemal problém celý deň stáť za sporákom, aby mame na narodeniny pripravil plný hrniec mijokguku, tradičnej kórejskej narodeninovej polievky. Plastickú operáciu sa nerozhodol podstúpiť len tak z čistej roztopaše.

Pracovný trh v Južnej Kórei je synonymom bojového poľa. Krajina sa pýši vskutku atraktívnym percentom vysokoškolskej vzdelanosti, stovky tisíce múdrych hláv však zápasia o skromný počet pracovných miest v najväčších miestnych korporátoch. Nikto nechce, aby roky driny a nocovania nad učebnicami napokon vyšli navnivoč. Kvôli práci v Samsungu, Hyundai či LG sú ochotní urobiť všetko.

Ukoristiť si teplé miestečko v jednej z firiem, ktoré držia na pleciach celú juhokórejskú ekonomiku, ale nie je jednoduché. Všetci sú vzdelaní, nadmieru kvalifikovaní, ochotní pre túto pozíciu doslova potiť krv. Koho si zamestnávateľ na pohovore vyberie, keď majú všetci uchádzači požadovaný arzenál vedomostí? Samozrejme, že toho najkrajšieho.

Je to povrchné? Možno, ale domáci dobre vedia, že to u nich takto chodí. Práve preto sa plastické operácie od dvojitých viečok až po zúženia brady stali populárnym darčekom k maturite. Dä-Hui nechcel riskovať, že mu v budúcnosti pozíciu či šancu na povýšenie niekto vyfúkne spred nosa len preto, že nespĺňa miestne ideály krásy. Rozhodol sa teda skočiť pod nôž, a dnes už všetci vieme, že si to mal radšej dvakrát premyslieť.

Rodina ostala po príchode do nemocnice v šoku

Nemocnica ako prvá zalarmovala Dä-Huiho brata Te-Huna, hoci zalarmovala je v tomto prípade asi veľmi silné slovo. Zavolali mu s tým, že jeho brat je v nemocnici. Jeho stav nie je vážny. Bodka. Te-Hun si myslel, že sa jeho brat asi len opitý pobil v bare, a bol pripravený poriadne mu prepláchnuť žalúdok. Nielenže to nebolo na mieste, nikdy na to ani len nedostal príležitosť.