Príbeh bavorského kráľa Ľudovíta II. patrí medzi tie, ktoré aj dnes ešte stále vzbudzujú kopu otázok. Jeho život bol plný rozporov, fantázie a odsúdenia spoločnosti aj súčasných historikov. Mnohí ho obdivovali pre jeho megalomanské zámery, no iní sa obávali jeho nepredvídateľnosti a čudáctva. Postupne sa okolo jeho osoby utváral obraz šialenca, ktorý viac sníval, než vládol.
Všetko smerovalo k osudnému dňu, keď sa malo rozhodnúť o jeho zosadení a izolovaní. Medzitým narastal tlak dvora i politikov, ktorí už netrpezlivo čakali na jeho pád. Lekár Dr. Bernhard von Gudden sa stal hlavným odborníkom povereným jeho vyšetrovaním. Ich posledné spoločné kroky na brehu Starnberského jazera sa však zmenili na tragédiu.
Nasledujúce hodiny priniesli nečakaný zvrat, ktorý navždy zapísal oboch mužov do dejín ako záhadné obete. Ľudovít zmizol v temnote večera, pričom iba krátko nato sa našlo Guddenovo bezvládne telo v plytkej vode. Odpovede, čo sa presne stalo, unikajú dodnes a pribúdajú len nové dohady i teórie. Aj keď sa oficiálne hovorilo o utopení, mnohí podozrievali kráľovský dvor a armádu z manipulácií.
Tento znepokojivý príbeh odhaľuje, ako sa sny o veľkosti môžu premeniť na nočnú moru, ktorá zmetie všetkých zúčastnených do histórie plnej tajomstiev. Nazrite v nasledujúcich riadkoch do jedného z najmysterióznejších reálnych príbehov našej histórie. Dokážeme odhadnúť, čo sa v osudnú noc 13. júna 1886 šialenému kráľovi Ľudovítovi a jeho lekárovi prihodilo?
Už ako mladý princ sa uzatváral vo vlastnej fantázii
Ľudovít II. od detstva nachádzal útechu vo vlastných fantáziách, umení a architektúre, pričom vládnutie odsúval až na druhú koľaj. Keď dovŕšil 18 rokov a zasadol na trón, jeho mecenášstvo zachránilo kariéru hudobníka Richarda Wagnera a z jeho palácov Neuschwanstein, Linderhof či Herrenchiemsee sa stali architektonické skvosty. Neuschwanstein dokonca inšpiroval aj slávny Disney zámok.
Jeho umelecké maniere postupne zatláčali financie do červených čísel, čím vznikli obrovské dlhy. Tie desili jeho strýka Luitpolda, ktorý mal prevziať trón a nechcel zdediť aj túto záťaž. Medzitým rástli pochybnosti o samotnej Ľudovítovej schopnosti vládnuť, pretože jeho hospodárenie prekračovalo hranice zákonnosti. Nikdy nevstúpil do manželstva a izoloval sa vo svojich palácoch, kde sa cítil slobodnejší.
S ministrom komunikoval iba prostredníctvom listov. Vláda začala strácať trpezlivosť, keď sa v roku 1885 prehĺbila kríza. Luitpold a ministri sa rozhodli, že jeho panovanie musí nevyhnutne skončiť. Ústava neumožňovala zosadenie za zlé riadenie, no pripúšťala ho pri dlhodobo zlom zdravotnom stave. Preto v marci 1886 poverili uznávaného psychiatra Dr. Bernharda von Guddena, aby posúdil kráľov stav.
Gudden na ich žiadosť vypracoval prognózu. Táto úloha sa preňho stala osudnou, pretože sa obaja nevedomky vydali na cestu, ktorá viedla k ich spoločnému tragickému koncu. Aj keď vtedy ešte netušili, kam ich osudy dovedú, rozhodnutie vlády už spustilo sled udalostí, ktorý nemohol nik zastaviť.
Podľa legendy bol v paláci duch, ktorý predpovedal koniec ich života
Dr. Gudden skúmal viac než len kráľovu príčetnosť, zameral sa na jeho schopnosť vládnuť. Podľa bavorskej ústavy vládnutie vyžadovalo špeciálne schopnosti, ktoré presahovali bežné riadenie života. Tento výklad umožnil Guddenovi rozhodnúť, že Ľudovít vládnuť nedokáže. Ministri zhromaždili početné svedecké výpovede zamestnancov a lekárov, ktoré opisovali panovníka ako paranoidného.
Podľa svedectiev však Guddenova prognóza hovorila aj o jeho krutosti so záchvatmi hnevu. Správa odporúčala obmedziť jeho kontakt s verejnosťou a návštevy palácov. Dňa 8. júna dostal dokument Luitpold a protikrízová skupina na čele s Guddenom prevzala nad kráľom dohľad. Ráno 12. júna odviedli Ľudovíta z Neuschwansteinu na zámok Berg pri Starnberskom jazere.
Celý areál chránili žandári a oddiel vojakov, zatiaľ čo Gudden viedol lekársky dozor. Hneď po príchode prebehlo vyšetrenie a odobrali vzorky pre súdnych lekárov. Po vypočutí verdiktu sa Ľudovít prechádzal, obedoval, trávil čas v spoločenskej miestnosti. Večer Gudden navrhol ďalšiu prechádzku, počas ktorej sa kráľ začal správať zvláštne.
Okolo siedmej sa obaja vybrali smerom k jazeru a viac ich už nikto nevidel živých. Podľa legendy sa v paláci zjavila dáma v čiernom, temná predzvesť smrti. Keď ich večerná prechádzka viedla k brehu, objavila sa vraj opäť, aby ich varovala pred blížiacim sa koncom. Ani jeden netušil, že im ostáva už len zopár hodín, kým sa ich osudy navždy spečatia.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
