Prechádzka sa mu stala osudnou
Dňa 13. júna Ľudovít údajne počas prechádzky predbehol Dr. Guddena a zmizol za ohybom cesty. Gudden sa vybral za ním, no o chvíľu zmizol tiež. Naposledy ich videli okolo ôsmej hodiny večer. V tú noc panovalo sychravé, upršané počasie a teplota klesala pod bod mrazu. Požiadať o pomoc trvalo dlho, pretože armádni strážcovia začali hľadať až v nočných hodinách.
Hliadka našla stopy vedúce priamo k jazeru, a tak sa záchranári ponorili do studenej vody. Ľudovíta našli mŕtveho, tvárou nadol vo vode približne 20 až 25 metrov od brehu. Žiadni priami svedkovia udalosti neboli. Guddenove telo našli o pár metrov ďalej, jeho plášť sa zachytil o vetvy neďalekých krovín.
Podľa správy lekárov mal Ľudovít na tele známky po zápase a zranenia na zápästiach, aj keď sa lekári nevedeli zhodnúť, či išlo o pokus o sebaobranu, alebo útočný čin. Telo Ľudovíta vyniesli na breh, pokračovali v oživovaní, aj keď už neprejavoval žiadne známky života. O 23:35 vyhlásili obe telá za mŕtve.
Na doktorovi Guddenovi nebola neskôr vykonaná pitva. Lekári, ktorí však vykonali vonkajšiu obhliadku jeho tela, objavili hrču nad pravým okom a škrabance na nose. Chýbala mu aj časť nechtu, ktorú neskôr vyšetrujúci sudca našiel na kabáte Ľudovíta II. Dohady viedli k názoru, že medzi nimi došlo k súboju.
Teórie: Šialený kráľ Ľudovít II. a doktor Gudden
Jazero Starnberg sa po smrti kráľa Ľudovíta II. a jeho lekára rýchlo zaplnilo zvedavcami. Polícia nechala miesto otvorené, čo umožnilo davom pošliapať stopy, ktoré mohli viesť k pravde. Ľudia kráčali po plytčine, skúmali dno, hľadali odtlačky nôh aj zabudnuté predmety. Jeden zo zvedavcov našiel druhý dáždnik, iní tvrdili, že objavili stopy kráľa.
Odborníci nakreslili rôzne verzie udalostí, no každá sa rozchádzala. Vietor, voda aj ľudia zničili dôležité dôkazy, a tak sa istota strácala. Bavorská vláda donútila všetkých, ktorí tam osudnú noc strávili, prisahať mlčanie. Dokonca ani kňazom nesmeli prezradiť, čo videli. Oficiálna verzia tvrdila, že Ľudovít, zúfalý zo zosadenia, využil prechádzku na útek.
Vytrhol sa od Guddena, rozbehol sa do jazera a ten ho prenasledoval. Došlo k zápasu, v ktorom silnejší kráľ premohol staršieho lekára. Následne sa Ľudovít ponoril hlbšie do vody a zmizol. Obe telá našli až o niekoľko hodín na brehu. Táto verzia však mala trhliny. Hodinky kráľa sa zastavili o 72 minút skôr než Guddenove. Ďalšie vyšetrovania ukázali, že dobové hodinky zastavuje voda takmer okamžite.
Gudden navyše zostal v kabáte, ktorý zrejme oddialil preniknutie vody. Posmrtná maska lekára odhalila opuchnuté oko aj škrabance, čo naznačovalo možný zápas. Skúsenosti amerických vyšetrovaní dokonca potvrdili, že „suché utopenie“ sa vyskytuje len zriedka, preto bolo vhodnejšie uvažovať aj o nehode alebo usmrtení. Prípad tak zostával nezodpovedaný a dodnes dráždi predstavivosť konšpirátorov.
Kto je na vine?
Príbeh smrti Ľudovíta II. a jeho lekára Guddena sa zaplietol do sietí mnhoých teórií, ktoré balansovali medzi nehodou, usmrtením a samovraždou. Mnohí tvrdili, že kráľ, sklamaný zo zosadenia, ušiel k jazeru, zatiaľ čo Gudden sa mu pokúsil zabrániť v snahe utopiť sa. Podľa oficiálnej verzie sa obaja vo vode stretli v zápase, kde Ľudovít ubil Guddena, ktorý podľahol. Ľudovít následne zmizol v hlbinách.
Iní svedkovia opisovali diery na kráľovom chrbte, tmavú tekutinu v ústach či dokonca kresby, ktoré údajne zachytili krv. Príbuzní dokonca predkladali balíčky dôkazov so záhadnými stránkami denníkov, ktoré sa stratili. Súdni lekári tvrdili, že tmavá tekutina mohla vzniknúť rozpadom tkanív vo vode a penu z nosa a úst poznajú aj z iných prípadov otravy.
Ozývali sa aj hlasy o neúmyselnej poprave, keďže tú noc žandári hliadkovali okolo zámku. Silný vietor a dážď mohli spôsobiť, že stráže nepoznali kráľa a lekára a jednoducho vystrelili. Neskôr vraj vláda nariadila umlčať pravdu, aby zlyhanie ochranky nezostalo verejné. Ani lekári v protokoloch neuviedli žiadne strelné rany, no neklamali o tom, že skutočná príčina smrti zostala neurčitá.
Aj dnes historici priznávajú, že dôkazy nedokážu zjednotiť obraz posledných hodín oboch mužov. Ľudovít II. kedysi vyslovil prianie, aby jeho život zostal záhadou. A skutočne, tajomná smrť pri jazere naplnila túto túžbu do posledného dychu.
