Hollywood ničí svet s takou pravidelnosťou, že ľudstvo už na filmovom plátne zahynulo takmer všetkými predstaviteľnými spôsobmi. Mestá padli pod útokmi mimozemšťanov, ulicami sa prehnali hordy nemŕtvych a jediné chorľavé kýchnutie na letisku dokázalo ponoriť celú civilizáciu do nekonečnej temnoty.
Väčšina filmových katastrof sa však odohráva v Spojených štátoch alebo svetových metropolách. My sme si preto položili otázku – čo by sa stalo, keby sa podobná pohroma dostala na Slovensko? Na prvý pohľad máme niekoľko výhod. Nemáme obrovské mestá, veľká časť krajiny je hornatá a množstvo obyvateľov žije v menších obciach.
Na druhej strane sme závislí od fungujúcich obchodov, dopravy, nemocníc, elektrickej siete a pravidelného zásobovania. Stačilo by niekoľko dní bez paliva, liekov či potravín a romantická predstava odboja proti nemŕtvym či mimozemšťanom na samote pod Tatrami by sa rýchlo zmenila na chladný boj o prežitie.
Vybrali sme preto päť filmových apokalýps a pozreli sa na to, ako by pravdepodobne prebiehali na Slovensku. Upozorňujeme ale, nejde o presnú vedeckú simuláciu, ale o hypotetický a tvrdý náraz filmových pravidiel s našou geografiou, infraštruktúrou a povestnou schopnosťou improvizovať.
Smrtiaca pandémia ako vo filme Nákaza
Film Nákaza predstavil jednu z najrealistickejších filmových apokalýps. Nebezpečný vírus sa rýchlo rozšíril po svete, pričom civilizáciu neochromila iba samotná choroba, problémom sa stali preplnené nemocnice, nedostatok liekov, panické nakupovanie, dezinformácie a postupný rozpad dôvery.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneNa Slovensko by sa nákaza pravdepodobne dostala cez Bratislavu alebo niektorý z hlavných dopravných koridorov. Menší počet veľkomiest by jej postup čiastočne spomalil, no každodenné dochádzanie, prepojenie s Viedňou a pohyb kamiónov cez krajinu by nám veľa času neposkytli.
Civilný konflikt
Po prvých správach by z obchodov zmizli respirátory, dezinfekcia, cestoviny aj toaletný papier. Ľudia by sa v klasickom slovenskom štýle rozdelili na dva tábory, pričom ten druhý by odmietal napĺňať opatrenia proti nákaze.
Najväčším problémom by však bolo preťažené zdravotníctvo a výpadok ľudí pracujúcich v doprave, energetike či obchode. Menšie dediny by mali výhodu vďaka nižšiemu počtu kontaktov, ale ani tie nie sú sebestačnými ostrovmi. Slovensko má systém civilnej ochrany a krízového riadenia, jeho úspech by však závisel od disciplíny obyvateľstva a fungujúcej infraštruktúry.

Slovensko by však pravdepodobne prežilo. Pandémia by si mohla vyžiadať veľké množstvo obetí, no štát a väčšina spoločnosti by pravdepodobne fungovali ďalej. Zo všetkých scenárov sme na tento pripravení najlepšie, no treba brať do úvahy, že pandémia by so sebou mohla priniesť vírus, s ktorým by sa muselo zápasiť aj fyzicky.
Rýchli zombíci ako vo Svetová vojna Z
Pomalý zombík, ktorý sa tacká po rozderavenej ceste, by na slovenskej dedine dlho nevydržal. Stačila by pevná brána, niekoľko poľovníkov či žandárov a vodičsky zdatný sused s traktorom či kombajnom. Nakazení vo filme Svetová vojna Z však šprintujú, vrhajú sa na prekážky a človeka dokážu premeniť v priebehu niekoľkých sekúnd.
Film je taktiež ikonický vďaka svojmu zobrazeniu obrovskej vlny zombíkov, ktorí sa spoločne bezhlavo vrhajú po hocičom, čo žije. Ak by táto masa nabrala na obrátkach a dostala sa do niektorého z väčších slovenských miest, pravdepodobne by rýchlo nastala celoštátna pohroma.
Môžeme teda počítať s tým, že Bratislava by padla ako prvá. Mosty cez Dunaj, obchvat aj diaľnica D1 by sa upchali autami ľudí, ktorí by sa naraz snažili dostať na vidiek či do zahraničia. Podobne by dopadli Košice a väčšie dopravné uzly. Paneláky by poskytli krátkodobú ochranu, no bez elektriny by prestali fungovať výťahy, čerpadlá aj zásobovanie vodou. Obyvatelia vyšších poschodí by unikli zubom, ale zostali by uväznení vo vlastných bytoch.

Najväčšiu šancu by mali odľahlé lazy, horské chaty a malé obce s vlastným zdrojom vody. Ani Tatry by však neboli automatickou záchranou. V horách sa nedá jednoducho vypestovať dostatok potravín a každá cesta do doliny by znamenala riziko stretnutia sa so šprintujúcou masou mäsa bez pudu sebazáchovy. Hrady by síce vyzerali ako dokonalé pevnosti, väčšine však chýba vykurovanie, zásoby aj použiteľné ubytovanie.
Pomalých zombíkov by Slovensko teda možno zvládlo, no proti rozkladajúcim sa šprintérom by sa štát rozpadol v priebehu niekoľkých dní. Zachránili by sa len izolované skupiny, ktoré by museli vyčkať na záchranný plán, alebo sa schovať poriadne hlboko pod zem, pretože by mohlo dôjsť aj k „očisťujúcemu“ pádu bomby.
Jadrová apokalypsa ako vo filme Threads
Slovensko nevlastní jadrové zbrane a zrejme by nepatrilo medzi úplne prvé ciele rozsiahleho útoku, jedine ak by sa nás rozhodla akási veľmoc vymazať pre hrozbu šírenia zombie pandémie. Ak by sa však takáto pandémia nekonala, stále ležíme uprostred Európy, sme členom NATO a nachádzajú sa tu vojenské objekty, elektrárne aj významné dopravné uzly. Ak by na nás atómová bomba predsa len padla, o našom osude rozhodovali tlakové vlny, požiare, radiácia a následný rozpad štátu.
Bratislavu a západné Slovensko by mohli ohroziť aj útoky na ciele v susedných krajinách. Rádioaktívny spad nepozná hranice a jeho smerovanie by záviselo najmä od vetra. Cesty vedúce na vidiek by sa okamžite upchali, zatiaľ čo ľudia bez lepšieho plánu by hľadali ochranu v pivniciach a podzemných garážach.
Najhoršie obdobie by neprišlo počas samotných výbuchov, ale v nasledujúcich mesiacoch. Rádioaktívnu spúšť atómovej bomby dokonale ilustruje britský film Threads. Ten dokazuje, že prežiť bombu je možno ešte horšie, než ňou zaniknúť. Nejde o hollywoodsky film, a možno práve preto predstavuje jeho scenár pre nás reálnu hrozbu.
Zatiaľ najhoršia katastrofa, ktorá sa môže reálne stať
Elektrická sieť, zdravotníctvo aj zásobovanie by sa mohli kompletne rozpadnúť. Dym z horiacich miest by navyše obmedzil slnečné svetlo a ochladil planétu. Štúdia publikovaná v časopise Nature Food upozornila, že rozsiahla jadrová vojna by dramaticky znížila poľnohospodársku produkciu a mohla vyvolať globálny hladomor.
Slovenské dediny, zásoby dreva a vlastné studne by niektorým komunitám poskytli dočasnú výhodu, avšak aj studne by eventuálne prepadli radiácii a preživším by sa začal drasticky skracovať život. Bez liekov, paliva, náhradných dielov a novej úrody by však ani plná pivnica zaváranín nevydržala večne. Rodili by sa postihnuté deti a na naše územie by ešte dlho nikto radšej nevstúpil.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane





















