A tak môžeš jasne vidieť, že Slovensko by atómovú bombu pravdepodobne neprežilo. Niektoré izolované skupiny by mohli vydržať, no väčšinu ľudí by napokon nezabil samotný výbuch, ale radiácia, zima, choroby a hlad. Ak by na Európu dopadlo ešte viac „atómoviek“, mohla by vzniknúť dokonca aj takzvaná nukleárna zima. V ďalšom bode sa však pozrieme na to, čo by sa dialo, ak by nastala, „klasická“ doba ľadová.
Náhla ľadová doba ako vo filme Deň po tom
Katastrofický film Deň po tom premenil veľkú časť severnej pologule na zamrznutú pustatinu. Slovensko by, našťastie, obišli ničivé oceánske vlny, pretože nemáme more. To je však asi jediná jednoznačná výhoda. Extrémne zrážky by zdvihli hladiny riek a prudké ochladenie by ochromilo dopravu, poľnohospodárstvo aj vykurovanie.
Prvé hodiny by nevyzerali ako veľkolepá hollywoodska katastrofa, vlaky by prestali jazdiť, cesty by zostali zablokované a domácnosti by začali prichádzať o teplo. Najväčší boj by sa neviedol s mrazom vonku, ale o palivo, generátory, lieky a potraviny. Spoločnosť by sa búrila sama proti sebe, a ako v prípade ostatných apokalýps, aj v tomto prípade by nastala civilná vojna a úrodné nížiny na juhu krajiny by po zamrznutí stratili svoju hlavnú výhodu.
Pomôcť by nám mohla výroba elektriny z jadrových a vodných zdrojov. Slovenské elektrárne prevádzkujú jadrové bloky aj desiatky vodných elektrární, ktoré tvoria dôležitú časť domácej energetickej sústavy. Ani elektráreň však nie je zázračná batéria. Potrebuje personál, údržbu, funkčnú sieť a prístupové cesty.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneAko by to teda dopadlo? Časť Slovenska by prežila. Mestá závislé od pravidelných dodávok by mali vážny problém, no menšie komunity so zásobami, drevom a lokálnymi zdrojmi energie by mohli vydržať. Otázka však zostáva – dokedy? Možnože by nás uprostred nekonečne zdajúceho sa chladu kontaktovali mimozemšťania, ktorí by nemuseli mať dobré úmysly.
Invázia mimozemšťanov ako vo Vojne svetov
Ak by na Zem zaútočili technologicky vyspelí mimozemšťania, Slovensko by malo jednu skromnú výhodu – asi by sme neboli ich prvým cieľom. Invázia by sa začala pri veľkých politických, vojenských a priemyselných centrách. Mohli by sme tak získať niekoľko hodín navyše, hoci pri globálnom útoku by nám veľmi nepomohli.
Po zničení komunikačných sietí by sa krajina rozdelila na izolované oblasti. Strategickými miestami by sa stali elektrárne, vojenské objekty, letiská a dopravné uzly. Samostatne by sme sa mimozemskej technike nedokázali ubrániť a naše prežitie by záviselo od medzinárodnej obrany, ak by ešte vôbec nejaká existovala.
Hory, lesy, jaskyne a cestné tunely by mohli poskytnúť úkryt pred prvou vlnou útokov. Slovenská civilná ochrana počíta s odolnými, plynotesnými aj jednoduchými úkrytmi, nemožno si ich však predstavovať ako podzemné mestá s nekonečnými zásobami.
Vo Vojne svetov napokon votrelcov nezničili ľudské zbrane, ale pozemské mikroorganizmy. Slovenskou stratégiou by teda bolo ukryť sa a dúfať, že mimozemšťanov skolí skôr obyčajná baktéria než naša armáda. Ak by sa tak nestalo, pravdepodobne by sa naše hory a doliny stali skvelým hniezdiskom pre novú generáciu mimozemšťanov, ktorí by si u nás zamilovali hlavne naše jaskyne, kam by sa mohli ukryť v prípade konfliktu so zvyškom ľudstva.
