Slovenský šport zasiahla nečakaná a smutná správa krátko po začiatku nového roka. Slovákom sa iba zopárkrát podarilo zvíťaziť na olympijských hrách, a teraz nás opustil športovec, vďaka ktorému sa to raz vydarilo. Ako informuje web Tvnoviny, vo veku 96 rokov zomrel najstarší slovenský olympijský víťaz Ján Zachara.
Jeho víťazstvo sa nečakane odohralo v roku 1952 na olympijských hrách v Helsinkách, kde získal zlatú medailu v hmotnostnej kategórii do 57 kilogramov. Zachara bol najstarší žijúci Slovák, ktorý získal olympijské zlato. Išlo o mužíka menšieho vzrastu, vďaka čomu dostal prezývku malý muž slovenského boxu.
Jeho osobnosť sa vraj najviac vyznačovala skromnosťou. Ján Zachara oslavoval v auguste roka 2023 jubilejných 95 rokov. V tomto čase sa legendárny športovec venoval hlavne prechádzkam, sledovaniu rôznych televíznych relácií, lúšteniu krížoviek a odpočinku.
„Viac toho nestíha. Prechádzky sú už pomalšie a keď príde domov, tak trošku pozrie televízor, najmä šport a už potom len spánok. Nerobí už žiadne iné aktivity. Zo športu pozerá futbal a potom si rád vypočuje ľudovú hudbu. Je to o pokoji a pohode. Je veľmi citový človek,“ opisovala dcéra legendárneho boxera Marianna.
Ján Zachara a jeho kariéra
Ján Zachara sa narodil 27. augusta roku 1928 v obci Kubrá, čo je súčasná časť Trenčína. Jeho začiatky sa niesli v skromných podmienkach. Nič ho ale nezastavilo v tom, aby svoju kariéru začal hneď. Už ako 16-ročný sa stal v roku 1946 majstrom Slovenska v kategórii do 57 kilogramov. Veľmi rýchlo si potom obliekol československý reprezentačný dres a na Všeslovanských majstrovstvách v Prahe sa prebojoval až do finále.
Tam sa pobil s o dvanásť rokov starším reprezentantom Sovietskeho zväzu. Následne vstúpil do boxerského oddielu v Partizánskom, kde sa z neho stával stále lepší a lepší boxer pod vedením olympijského víťaza z roku 1948, Júliusa Tormu.
Zachara eventuálne získal zlatú medailu v roku 1952 na OH v Helsinkách. Vo finále porazil favorizovaného Taliana Sergia Caprariho. Na OH sa opätovne objavil v roku 1956. Tu sa prebojoval do štvrťfinále. Československú socialistickú republiku reprezentoval aj na majstrovstvách Európy v rokoch 1949, 1955 a 1959.
Neskôr pracoval ako tréner a často s úsmevom hovoril, že box je najjemnejší šport, lebo sa robí v rukavičkách. Držiteľ titulu Rytier fair play, ktorý mu udelilo UNESCO, si myslí, že v ringu mu pomohla aj jeho záľuba v tancovaní. Podľa neho sú polka, valčík či tango vhodné aj pre box.
