9. Uvedomila som si, že veci, ktoré ma kedysi privádzali do šialenstva, ma už nedokážu ani len nahnevať. Niekomu to môže znieť dobre, no pre mňa to znamenalo, že mi je už úplne ukradnutý. Zároveň to ale uľahčilo môj odchod.
10. V manželskej poradni dostala domácu úlohu, no ignorovala ju. Nič si nepripravila. Keď terapeutka podotkla, že to nebolo fér, ofučala sa a odmietla pokračovať. Vtedy som pochopil, že sa už nikam neposunieme.
11. Keď som už nevládala, našla som nám manželskú poradkyňu. On súhlasil. Počas cesty domov po druhom sedení sa však spýtal: „Keby sme sa rozviedli, môžeme občas spolu spávať, však?“ Vtedy sa pre mňa všetko skončilo.
12. Tesne pred naším piatym výročím som otehotnela, no jeho reakcia ma zrazila na kolená. Keď som sa spýtala, či mi kúpil nejaký darček, povedal: „Dám ti akurát tak peniaze, aby si si to dala zobrať.“ O tri mesiace som prirodzene potratila a on medzitým bez hanby zorganizoval oslavu.
13. Pri každej hádke opakoval tú istú vetu: „Možno sa k sebe nehodíme.“ S odstupom času mu musím dať za pravdu.
14. Lekár mi oznámil podozrenie na rakovinu žalúdka a ja som sa domov vrátil v šoku. Niekoľko hodín som sedel pri psovi a čakal na ňu. Požiadal som ju o odvoz na vyšetrenie. Ona však povedala: „Nechcem vymeškať prácu.“ Vtedy som pochopil, že naše manželstvo definitívne končí.
15. Keď som neurobila vodičák, bola som zdrvená. Namiesto útechy sa mi vysmial slovami: „Haha, nepríjemné!“ V tej chvíli som vedela, že v tomto vzťahu sa podpory nikdy nedočkám.
16. Môj posledný vzťah skončil rýchlo, keď povedala: „Musíme dať tvojho psa na adopciu.“ So svojím 12-ročným šiba inu tvoríme nerozlučnú dvojicu už od šteňacieho veku. Je to môj verný parťák, beriem ho ako rodinu. Nedokázala som akceptovať jej návrh, a preto som pochopil, že prišiel čas odísť.
