7. Vo firme sme mali kolegyňu, ktorej jedinou náplňou práce bola správa tabuliek. Aby som jej ušetrila čas, vypracovala som návod, ako skrátiť jej 8-hodinovú robotu prakticky na 30 sekúnd. Keď sa o tom dozvedel šéf, na mieste ju prepustil a mňa menoval zamestnankyňou mesiaca. Dostala som za to aj finančnú odmenu, zatiaľ čo ona kvôli mne prišla o príjem.
8. Keď som prišiel tejto úžasnej žene do života, mala skvelú prácu a ešte lepšie vyhliadky do budúcnosti. Nanešťastie, vyžadoval som si toľko jej času, že o to všetko prišla. Teraz po rokoch má problém zamestnať sa za peniaze, ktoré by nás oboch uživili. Mrzí ma to, mami.
9. Na vysokej som svojmu spolubývajúcemu ukázal videohru World of Warcraft. Študoval biochémiu, stážoval v nadnárodnej firme a zdalo sa, že má pred sebou veľmi sľubnú kariéru. Dnes býva so svojou mamou, je dlhodobo nezamestnaný a jediné, čo robí, je hranie danej videohry. Viem, že každý je strojcom svojho vlastného (ne)šťastia, ale nemôžem si pomôcť – mám pocit, že k tomu jeho som výrazne prispel ja.

10. Spôsobila som dopravnú nehodu. Bola to čisto moja chyba, no šofér druhého auta šoféroval bez vodičského preukazu. Neskôr som zistila, že na základe tejto kauzy polícia zistila, že je v krajine nelegálne. Skončilo to tým, že ho deportovali.
11. Keď som mal 20, kamarát mi predstavil svoju frajerku, ktorá sa obratom rozhodla, že chce chodiť radšej so mnou. Rozišla sa s ním a začala ma baliť, no ja som nemal záujem. Už som nevedel, čo s ňou robiť, tak som ju predstavil kamarátovi v nádeji, že sa jej zapáči on a konečne ma nechá na pokoji. Presne to sa aj stalo – začali spolu chodiť, zobrali sa, mali dve deti…
Lenže ona bola neskutočne toxický človek. Mali príšerný vzťah, deti im zobrali, jeden čas žili na ulici. Pokúšal som sa mu pomôcť a našiel mu byt, o ktorom ona nevie, no do pár dní ho vypátrala a zase sme boli na začiatku. Hoci sa mu napokon predsa podarilo rozviesť sa s ňou a založiť si firmu, stále na tom nie je najlepšie. Dodnes mu finančne pomáham, lebo sa cítim previnilo, že som ich vôbec zoznámil.
12. S našou stredoškolskou kapelou sme robili predskokanov inej kapele, ktorá sa veľmi slušne rozbiehala. Bolo od nich milé, že nás vôbec nechali vystupovať. Na dané predstavenie mali prísť aj dôležití producenti z rôznych vydavateľstiev. Ako som si tak chystal mikrofón, vyšmykol sa mi z ruky a spadol dole z pódia… rovno na stôl, za ktorým sedeli producenti.
Všetky ich drinky sa rozliali a ostriekali ich od hlavy po päty. Išiel som sa im ospravedlniť, no akurát v tej sekunde náš hlavný spevák odštartoval song. Nevedel som, čo robiť, tak som začal hrať a spievať. Kútikom oka som potom už len sledoval, ako producenti odchádzajú skôr, ako skutočná kapela vôbec začala hrať.
