Rôzne filozofické názory
Medzi vegetariánov patrili aj raní kresťania. V 4. storočí, keď sa kresťanstvo stalo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše, sa však aj medzi nimi konzumácia mäsa rozšírila. Výnimku tvorili len obdobia pôstu či pokánia. Výraznejšie sa o vegetariánstve začalo hovoriť počas renesancie.
Mnohí umelci či filozofi zdôrazňovali, že konzumácia mäsa je neetická, pretože si vyžaduje zabitie nevinného živého tvora. Iní zase namietali, že človek by sa síce mal k zvieratám správať empaticky, ale nemá voči nim žiadne etické povinnosti.
Vášnivým propagátorom vegetariánskej stravy bol napríklad umelec Leonardo da Vinci. „Už od útleho veku som sa vzdal požívania mäsa,“ vyjadril sa. „Príde čas, keď sa ľudstvo bude pozerať na vraždy zvierat ako na vraždy ľudí.“
Jeden z najslávnejších filozofov histórie Immanuel Kant, ktorý pôsobil v 18. storočí, síce vegetariánom nebol, ale zastával názor, že krutosť na zvieratách je čistým zlom. „Srdce človeka môžeme posúdiť podľa toho, akým spôsobom sa správa k zvieratám,“ skonštatoval.
Rozkvet vegetariánstva
Skutočný rozkvet vegetariánstva ale nastal v 19. storočí. V tomto období vznikali časopisy, ktoré podporovali vegetariánsky spôsob stravovania, a v roku 1847 bola založená aj organizácia Vegetarian Society of the United Kingdom. Práve ona sa postarala o spopularizovanie vegetariánstva a len pár rokov po založení mala niekoľko tisíc členov. V roku 1880 otvorila v Londýne svoje brány aj prvá vegetariánska reštaurácia.
K bezmäsitej strave sa hrdo hlásilo mnoho umelcov či spisovateľov. Jedným z najznámejších bol Lev Nikolajevič Tolstoj. Ten vegetariánstvo nazval „koreňom ľudskosti“. „Zvieratá sú moji priatelia a svojich priateľov nejem,“ vyjadril sa zase dramatik a esejista George Bernard Shaw. Medzi vegetariánov patrili aj vedec Nikola Tesla, spisovateľ Franz Kafka či básnik Percy Bysshe Shelley.
