Vegetariánom (či vegánom) sa človek môže stať z rôznych pohnútok. Za jeho rozhodnutím môžu byť etické dôvody, starosť o prírodu a planétu či proste fakt, že mu mäso nechutí. O tom, či je etické konzumovať mäso, sa vedú diskusie a spory medzi filozofmi aj bežnými ľuďmi.
Niekto by si možno myslel, že vegetariánstvo je relatívne nový fenomén. To však nie je pravda. V skutočnosti sa s ním stretávame už od počiatkov civilizácie.
Úcta k životu
Dôvody, pre ktoré sa ľudia v minulosti zriekli konzumácie mäsa, boli väčšinou náboženské. Tak to bolo už v roku 3200 pred naším letopočtom v starovekom Egypte. Z tohto obdobia pochádza vôbec najstarší záznam o vegetariánstve. Náboženské motívy boli kľúčové aj pre oblasť dnešnej Indie, kde bol dominantný hinduizmus. V jeho jadre stála láska a úcta ku všetkému živému.
Podľa hinduistického učenia sú zvieratá živými tvormi s vlastnou dušou, a preto by sa s nimi malo zaobchádzať so súcitom a láskou. Súvisela s ním aj viera v reinkarnáciu. Zmienky o tom, že mäso sa neodporúča konzumovať, nájdeme už v posvätných Védach, ale aj ďalších hinduistických textoch. Zakázaná je konzumácia hovädzieho mäsa, keďže krava je pre hinduistov posvätným zvieraťom.
Podobný náhľad na jedenie mäsa má aj budhizmus. V tomto prípade však nejde o hlásanie takého striktného vegetariánstva ako v prípade hinduizmu. Niektoré zdroja tvrdia, že samotný Budha mäso jedol, ale až po rokoch odriekania a pôstu, iné zase hovoria, že on a jeho nasledovníci boli vegetariáni. Keďže budhizmus je postavený na nenásilí, je logické, že mnoho budhistov mäso nejedlo.
Odporúčame prečítať:
Slováci vo vtipnej dokresľovačke ukázali, ako si predstavujú ideálny relax
Vegetariánstvo ako etická voľba
Ako sa na vegetariánstvo pozerali v antickom Grécku? Praktikovali ho tam najmä príslušníci rôznych náboženských a filozofických smerov. Nebolo však príliš rozšírené. Niektorí slávni filozofi tvrdili, že konzumácia mäsa je neetická. Patril k nim napríklad matematik a filozof Pytagoras. Podľa neho majú zvieratá vedomie a dokážu prežívať emócie, preto je ich zabíjanie amorálne.
On sám ale pravdepodobne nebol „čistým“ vegetariánom, keďže niektoré druhy mäsa na konzumáciu povoľoval. Stoici boli ale proti vegetariánstvu. Tvrdili, že zvieratá nie sú nadané rozumom, takže voči nim nemožno pristupovať rovnako ako k ľuďom.
Zastávali však názor, že sa v žiadnom prípade nemajú týrať a nemá im byť spôsobované zbytočné utrpenie. Mnohí nasledovatelia Platóna boli vegetariánmi. Novoplatónsky filozof Porfyrios napríklad tvrdil, že zabitie zvieraťa sa v ničom nelíši od zabitia človeka. Vyhlásil tiež, že konzumácia mäsa vedie k poškodeniu charakteru a ničí zdravie.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
